Francúzske hospodárstvo je v najhlbšej kríze desaťročia

Paríž 9. októbra (TASR) - Francúzske hospodárstvo sa ocitlo v najťažšej kríze za posledných desať rokov. Národný štatistický úrad vo štvrtok maľoval francúzske vyhliadky na konjunktúru v najtmavších farbách: "Po recesiách v roku 1974 a 1993 je rok 2003 najčernejším za uplynulých 50 rokov." Pre rok 2003 predpovedajú štatistici len 0,2-% hospodársky rast. To je očividný rozdiel oproti 0,5-% rastu, ktorý očakávala vláda. Tým sa Francúzsko spolu s Nemeckom tento rok zaradí k posledným v Európe.

Len nedávno považovali Francúzi svoju krajinu za ostrov rastu, ktorý sa opiera o stabilnú spotrebu a export. Ale konjunkturálna klíma sa dramaticky zhoršila už začiatkom leta po štrajkoch proti likvidácii sociálnych vymožeností a proti dôchodkovej reforme. Export podľa Strediska skúmania ekonomiky (COE) klesol v druhom štvrťroku o 4,8 %. Pre extrémne horúčavy v auguste spotreba prvýkrát po siedmich rokoch celkovo klesla.

V protiklade s ekonomickými expertmi počíta predseda vlády už na začiatku roka so zlepšením. Vláda očakáva, že rast by mal v roku 2004 opäť dosiahnuť 1,7 %. Starosti jej však spôsobuje najmä narastajúca nezamestnanosť a klesajúce investície. Niektoré odvetvia stagnujú. Vedúce telekomunikačné a mediálne podniky, napríklad Vivendi, sa len tak-tak vyhli konkurzu. O prežitie musia teraz bojovať aj koncerny klasických priemyselných odvetví, napríklad Alstom, ktorý môže zachrániť už len rozsiahla štátna pomoc.

Zakrývať negatívne hospodárske údaje je pre francúzsku vládu čoraz ťažšie. Francúzsko nie je v recesii, "ale klíma je skutočne recesívna", priznal po prvýkrát aj premiér Jean-Pierre Raffarin. Konzervatívna vláda čelí vyšším štátnym výdavkom, ako aj poklesu dane z príjmu a sociálnych dávok. Tieto daňové úľavy nariadil prezident Jacques Chirac, aby splnil svoje volebné sľuby.

Už mesiace stojí Francúzsko na pranieri EÚ pre svoju tvrdošijnú neochotu šetriť. Pri veľkorysom utrácaní sa diera v štátnom rozpočte tento rok rozšírila na 61 miliárd EUR, v roku 2004 by to malo byť viac ako 55 miliárd. Kvóta deficitu v roku 2003 pravdepodobne dosiahne 4 % a o rok na to 3,6 %, čím jasne prekročila hranicu, ktorú Pakt stability stanovil na maximálne 3 %. Hrozia aj ďalšie gigantické miliardové diery v dôchodkovom a zdravotnom poistení. "Návrat hospodárskeho rastu zastaví aj deficit štátneho rozpočtu," tvrdí napriek tomu optimisticky Raffarin.

Jeho zvestovaný reformný balíček zrejme zostane len vyhlásením. Namiesto plánovaných 30 000 miest sa v nepružnom úradníckom aparáte s piatimi miliónmi štátnych úradníkov v roku 2004 zruší len 4 500. Francúzov, ktorí sú vždy pripravení na štrajk, či už sú to lekári alebo učitelia, to upokojí, kritizuje La Tribune.

V skutočnosti je celej mizérii na vine 35-hodinový pracovný týždeň, ktorý krajinu ročne stojí viac ako 10 miliárd EUR, sťažuje sa minister financií Francis Mer.

Rýchlo sa ozvali aj odbory a opozícia. Raffarin sa poponáhľal upokojiť verejnosť. "Nie, Francúzi nie sú lenivci," povedal. O zrušení 35-hodinového pracovného týždňa sa neuvažuje.