OSN pripravuje správu, ktorá vezme chuť do života celému svetu

Ako nám už teraz zasahuje do života zmena klímy a čo možno očakávať v budúcnosti? Aké sú pravdepodobné dôsledky globálneho otepľovania, a ako sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam? Na tieto otázky dáva odpoveď v druhom zväzku Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy 2013-2014 (IPCC).

Dokument by mal byť zverejnený 29. marca druhou pracovnou skupinou IPCC po týždennej konferencii v Jokohame, ktorá schváli finálnu verziu. Text navrhovanej verzie „presiakol“ na verejnosť v októbri 2013 a to napriek skutočnosti, že vedľa číslovania stránok bolo všade varovanie "necitovať, neodvolávať sa, neroširovať, nepublikovať!" K aktuálnej verzii sa nedávno dostal aj britský denník The Independent, o pár dní už priniesol aj článok.

O publikovaní informácii sa Chris Field, prezident pracovnej skupiny  na Stanfordskej univerzite v Kalifornii vyjadril, že konečné znenie sa často mení a pokiaľ ide o pracovnú verziu, IPCC prikladá veľký dôraz na názory všetkých odborníkov z členských štátov OSN, ktorí sa k správe chcú vyjadriť. Preto sa neodporúča novinárom, aby predčasne o správe informovali.

IPCC sa prvýkrát zaoberá vzťahom medzi zmenou klímy a ľudskými konfliktami, hoci Field pripúšťa, že  je ťažké kvantifikovať, ako klíma môže vplývať na spoločnosť. Podľa IPCC stovky miliónov ľudí sú nútení opustiť svoje domovy v dôsledku nepriamych príčin globálneho otepľovania, a to najmä v Ázii. Šanca konfliktu sa zvyšuje, ak pripustíme, že sa musia zmeniť hranice malých nízkoležiacich  ostrovných štátov, v dôsledku zvyšovania sa hladiny morí.

Táto správa je vypracovaná pracovnou skupinou osemdesiatich členov, ktorí majú za povinné čítanie stovky vedeckých prác o zmene klimatických podmienok. Následne zhromaždené informácie zoradia na základe dôveryhodnosti a sile dôkazov. K pracovnej verzia prišlo do konca februára 2014 dvetisíc pripomienok, ktoré sa zapracovali. Pracovná skupina zadefinovala nasledujúce oblasti ako kľúčové:

- rastie počet úmrtí v dôsledku vlny horúčav a záplavám spôsobených stúpajúcou hladinou morí, najmä vo veľkých mestách
- ďalej sa stupňujú nebezpečné vlny horúčav
- rastie hlad v chudobnejších krajinách,  spôsobujú to teplotné a zrážkové zmeny     
- rastie počet porúch v infraštruktúre spôsobených extrémnym počasím   
- niektoré pozemné a vodné ekosystémy sú v rozklade    
- vzhľadom k nedostatku vody poľnohospodári krachujú

Dôležitým aspektom je to, že ani za jednou zo spomenutých skutočností nestojí len zmena klímy. Dokonca sa stáva, že ani v prípade katastrofy nie je príčinou číslo jeden globálne otepľovanie. Avšak, v otepľujúcom sa svete sú častejšie extrémne výkyvy počasia, a zhoršujú sa už aj teraz citeľné vplyvy.

Otepľovanie má najväčší dopad predovšetkým na mestá a chudobnejšie vrstvy. Dnes žije v mestách zhruba polovica celkovej populácie. Do roku 2050 narastie v rozvojovom svete urbanizácia na 64 % a  vo vyspelých krajinách na  86 %. V dôsledku vplyvov zmeny klímy bude v 21. storočí menej expandovať hospodárstvo. Je väčšia pravdepodobnosť vzniku veľmi chudobných regiónov a mestských štvrtí v chudobných  a stredne chudobných krajinách. V stredne bohatých a bohatých  krajinách narastie príjmová a majetková nerovnosť. Podľa správy situáciu ľudí žijúcich v chudobe zmena klímy vyslovene zhoršuje.

Jedným z dôležitých zistení v pracovnej verzii správy je, že zmena klímy bude znamenať značnú finančnú stratu pre svetovú ekonomiku. Tá sa prejaví vtedy, ak priemerná teplota narastie o 1,66 stupňa Celzia voči súčasnej úrovni a o 2,5 stupňa oproti úrovní pred priemyselnou revolúciou. Vzhľadom k nepriamym dôsledkom otepľovania môže klesnúť globálny HDP o  0,2 až 2 percentá. Pre porovnanie, svetový HDP v roku 2012 bol 71,8 bilióna dolárov z toho dve percentá sú 1,4 bilióna.

Pre poľnohospodárstvo má aj relatívne malý rozdiel na úrovni jedného stupňa Celzia dôsledky. Keď priemerná teplota narastie o jeden stupeň v tropickom, alebo miernom pásme, už to má negatívny dopad na výnosy najdôležitejších potravinárskych plodín ako sú pšenica, kukurica a ryža. Priemerné výnosy klesnú do roku 2050 každé desaťročie o 2 percentá. Naopak dopyt porastie o 14 percent každých desať rokov. K tomu dôjde len v prípade, že sa poľnohospodári neprispôsobia meniacim sa okolnostiam.

Je toto skutočne pesimistická správa? „Vôbec nie,“ hovorí Chris Field. „V dôsledku zmeny klímy je nepodstatné predpovedať, kedy dôjde k určitým udalostiam v budúcnosti, dôležité je riadenie rizík. Správa však bude klásť dôraz na potrebu zmiernenia očakávaných dôsledkov,“ vysvetľuje predseda pracovnej skupiny IPCC.

Politici po kongrese o klimatických zmenách vo Varšave sa dostali do slepej uličky. Žiadny prielom sa nedosiahol ani na poslednom stretnutí v Bonne. Ďalšie konzultácie majú viesť k tomu, aby sa na konferencii OSN o klíme v Paríži na konci roku 2015 prijala medzinárodná zmluva na ochranu klímy, v ktorej sa všetky štáty zaviažu k zníženiu emisií skleníkových plynov, vrátane Číny, Indie, Brazílie aj Spojených štátov. Podľa RTCC blogu o klíme sa dôvera prepadla na úplné dno medzi skupinou vedúcou rozvojové krajiny a medzi vyjednávačmi EÚ a USA. Podľa Číny, Indie a ďalších 24 rozvojových  krajín musia niesť leví podiel na znížení emisií už dlhodobejšie industrializované štáty. Tie však, s odkazom na záverečnú deklaráciu konferencie OSN o zmene klímy v Durbane tvrdia, že ochrana má zmysel len vtedy, ak sa do nej zapoja všetci.