Rozdiely v platoch: Mzdy ako na "západe" doma ani nečakajte!

Kríza zanechala svoje stopy aj na pracovných miestach v západnej Európe. Čoraz viac je čiastočných úväzkov, niekde podiel takýchto miest dosiahol aj 60 percent, čo priemerné zárobky ťahá smerom dole. Napriek tomu asi nikdy nedosiahneme úroveň miezd akú majú na západe. Ale prečo?

Britskí, či nemeckí pracujúci sú možno o niečo účinnejší, dôslednejší, disciplinovanejší ako Slováci, ale to nie je hlavným argument prečo dostávajú na výplatu viac. V skutočnosti treba hľadať rozdiel v pracovnom trhu. Práve rozdiel v mzdách je jedným z dôvodov, prečo si zahraniční priemyselní investori zvolia za cieľ Slovensko. Myslieť si, že časom dosiahneme „rozprávkové švajčiarske mzdy“ je ako keby ste čakali na zázrak. Táto šanca tu nie je ani v dlhodobom horizonte. Naznačujú to historické štatistické údaje o priemerných mzdách, ktoré sa veľmi nemenia. O raste miezd, napríklad na už spomínanej pozícii v maloobchode, sa dá hovoriť v prípade, aby to nebolo v rozpore so záujmami nadnárodných spoločností, ak si pracovníci zvýšia kvalifikáciu. V rámci vzdelávania a odbornej prípravy majú šancu na zmysluplné polepšenie. Kvalifikovaní, skúsení pracovníci priťahujú investorov, čo by mohlo zvýšiť mzdy v dlhodobom horizonte. Samozrejme, že dobre vyškolení kvalifikovaní pracovníci nájdu ľahšie uplatnenie aj v zahraničí, to by ale nemal byť argument proti rozvoju vzdelávania. V skutočnosti, ak sa nejakej krajine dobre darí, veľa ľudí sa vráti domov, čo môže obrátiť vlnu migrácie.

V Nemecku dosahuje priemerná hrubá mzda v maloobchode viac než dvetisíc eur. Hlavne teda tam, kde sa uplatňuje kolektívna zmluva. Podľa nemeckej konfederácie odborových zväzov takáto dohoda pre Severné Porýnie – Vestfálsko znamenala v roku 2012 priemerný zárobok 2000 - 2600 eur pri 37,5 hodinovom pracovnom týždni. Vo východnej časti Nemecka to bolo 2 2000 eur. Za nadčasy je plus 25 %, za prácu v noci (od pol siedmej do ôsmej) 20 – 25 %, za nedeľu 120 % a za štátne sviatky pripadajúce na pracovný deň je to príplatok 150 až 200 percent. Ďalších asi tisíc eur ročne tvoria príspevky na dovolenky. Samozrejme, je mnoho maloobchodných firiem, ktoré sa kolektívnou zmluvou neriadia. Stačí si pozrieť porovnávač platov na lohnspiegel.de. S desaťročnou praxou, na plný úväzok (čo sa nepovažuje za bežné) čaká na pracovníkov v západnej časti krajiny 1900 eur hrubého .

O niečo horšie sú na tom pracovníci v maloobchodoch vo Veľkej Británii. Podľa payscale.com zarobia pokladníci v britskom Tescu 11-20000 libier ročne, asistenti v obchode 13,5-18 tisíc, manažéri supermarketov môžu očakávať ročnú mzdu medzi 27 – 67 000 libier.Iné sumy vychádzajú cez jobapplications.co.uk na rovnaké pozície,14, 13 resp. 40 000 libier ročne.

A čo automobilky? Nemecký odborový zväz hovorí o predvlaňajších platoch pri uznávaní kolektívnej zmluvy v regióne severného Württemburska. Robotníci zaradení do strednej príjmovej skupiny na základe kvalifikácie a vykonávanej práce mali v automobilovom priemysle, vrátane pridruženého  kovo a elektro priemyslu 2700 eur mesačne. V Bavorsku to bolo 2600, a v spolkovej krajine Sasko 2400-2500 eur. Za nadčasy a nočné zmeny sa vyplácal bonus vo výške 25 až 30 percent, za prácu v nedeľu zvyčajne 50 % a za sviatky 150 percent. Vo Volkswagene kolektívna zmluva zaručovala ešte vyššiu mzdu, 3 -3400 eur. Tí najskúsenejší môžu brať aj o 1,5 až dvakrát viac. K tomu ešte samozrejme treba prirátať rôzne príplatky a ročný príspevok na dovolenku.

Skutočnosť, že "tam" majú vyššie platy, samozrejme ešte neznamená, že sa "tam" žije oveľa lepšie, veď aj ceny sú oveľa vyššie. Samozrejme nie je problém zaplatiť v nemeckých hypermarketoch za známy tovar menej než doma, ale strava nie je všetko, napríklad nájomné je oveľa vyššie a dalo by sa pokračovať. Čo sa týka potravinových údajov Eurostatu z roku 2012 pre Nemecko, v porovnaní s priemerom EÚ je tam naozaj drahé mäso. Mlieko, syry a vajcia sú zhruba na úrovni domácich cien, za vyslovene lacný sa dá možno označiť niektorý alkohol.

Významný rozdiel je aj v parite kúpnej sily domácností, kedy sa po prepočte trhovým devízovým kurzom ráta s tým, že ten istý výrobok všade vo svete stojí rovnako. Podľa údajov Eurostatu, ktoré berú do úvahy okrem pokladníkov a robotníkov aj platy v iných oblastiach, bol priemerný ročný plat v Nemecku v roku 2012 25,9 tisíc eur a vo Veľkej Británii 21,5 tisíc. Na Slovensku v tom období dosiahol 9,6 tisíc eur. To znamená, že priemerný nemecká či britská domácnosť bola viac ako dvakrát tak bohatá ako slovenská, aj keď vezmeme do úvahy miestne rozdiely v cenových hladinách.