Desať rokov voľného pohybu osôb v EÚ: Kto a prečo zo Slovenska migroval?

Slovensko po rozšírení patrilo medzi krajiny s vysokou mierou migrácie za prácou, výrazne vyššou ako susedné Česko. "Výskum ukazuje, že odlev migrantov významne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrovali za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie mali, a odlev pracovnej sily bol výraznejší z ekonomicky slabších regiónov Slovenska," vysvetľuje Martin Kahanec, riaditeľ pre výskum zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorý je zároveň koordinátorom medzinárodného výskumného projektu o dopadoch migrácie na trhy práce po rozšírení EÚ.

Štúdia ukázala, že miera emigrácie z nových členských krajín je významne ovplyvnená ekonomickou situáciou v cieľových členských štátoch. Pred začatím svetovej ekonomickej krízy v období od mája 2004 do decembra 2007 do Veľkej Británie a Írska emigrovalo z nových členských krajín za prácou viac ako 1,2 milióna prevažne mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Kým zo Slovenska  medzi rokom 2004 a 2007 odišlo za prácou do Británie, Írska a Švédska približne 4 percentá aktívnej pracovnej sily, čo je približne 111 tisíc ľudí, z Čiech to bolo len 1 percento, približne 50 tisíc.

Kríza na pracovných trhoch EÚ a zmeny na domácom trhu práce však priniesli zmeny v  profile pracovných migrantov zo Slovenska. Do zahraničia počas prvých rokov po vstupe do EÚ odchádzali najmä mladí ľudia hľadať nove skúsenosti a tiež za štúdiom. Podiel migrantov vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2004 až takmer 30 percent, a spolu s 25 až 34 ročnými tvorili takýto mladí migranti až takmer dve tretiny všetkých migrantov v roku vstupu Slovenska do EÚ. Do roku 2012 však podiel 15 až 24 ročných klesol na približne 10 percent a 15 až 34 ročných na 48 percent.

Tiež sa postupne výrazne znížil podiel žien medzi migrantmi zo Slovenska v Írsku a Veľkej Británii, zatiaľ čo podiel žien medzi migrantmi v Nemecku a Rakúsku stúpol najviac práve počas krízy, a to dokonca pred liberalizáciou týchto trhov v máji 2011. “Tieto zmeny reflektujú zvýšenú migráciu žien v opatrovateľských a sociálnych službách, keď ich partneri počas krízy strácali zamestnanie v stavebníctve a priemysle," objasňuje Lucia Mýtna Kureková, senior výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tiež pôsobiaca v CELSI.

Štúdia ukazuje, že migrácia do veľkej miery závisí od možnosti uplatniť sa na trhu práce. „Mladí ľudia s vyštudovaným odborom v zdravotníctve a sociálnej práci preukázateľne migrovali až o 9 percent častejšie ako porovnateľní absolventi iných odborov. Môže to súvisieť s tým, že v zahraničí pracujú častejšie mladé ženy, než muži,“ dopĺňa Mýtna Kureková.

Regionálne rozdiely boli pre mladých ľudí ešte významnejším faktorom ako pre celkovú populáciu. Mladí ľudia z Košického and Banskobystrického kraja mali až o takmer  30 percent a z Prešovského kraja až o 44 percent vyššiu pravdepodobnosť pracovať v zahraničí než ich porovnateľní rovesníci z Bratislavského kraja.

Nedostatok príležitostí pre mladých ľudí na domácom trhu práce ich tlačí do rozhodnutia hľadať si prácu v zahraničí. „V porovnaní s mladými ľuďmi, ktorí boli rok pred zberom dát v zamestnaní, mali tí, ktorí boli pred rokom nezamestnaní o 5 percent vyššiu pravdepodobnosť práce v zahraničí,“ upresňuje Kahanec. 

Veľmi významným faktorom pracovnej migrácie mladých sa ukázala byť etnicita. Pravdepodobnosť práce v zahraničí bola až o tretinu vyššia u mladého Róma ako u ne-Róma. To signalizuje významné bariéry pri hľadaní práce na domácom trhu.

Hoci pracovná mobilita v rámci EÚ znižuje nezamestnanosť, jej rizikom je odlev mozgov a tiež zhoršovanie demografickej situácie na Slovensku najmä v súvislosti s migráciou mladých ľudí. „Migrácia zo Slovenska má však charakter najmä dočasnej a cirkulárnej migrácie, a preto je masívny trvalý odlev pracovnej sily nepravdepodobný. Na to aby sa migranti vracali a  na Slovensku zužitkovali nové znalosti, pracovné a obchodné kontakty, ako aj podnikateľské schopnosti nadobudnuté počas práce v zahraničí je však kľúčové implementovať politiky trhu práce, ktoré migrantov pritiahnu naspäť na Slovensko. Jedná sa najmä o vytváranie podmienok na reintegrovanie navrátilcov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, ako aj na trhu práce,“ uzatvára Kahanec.