Udržať deficit pod 3 % HDP pomôže vláde SR oživenie domácej spotreby

Pokračovanie ekonomického oživenia, lepší výber daní, ako aj oživenie domácej spotreby - to sú podľa analytikov hlavné faktory, ktoré by sa mohli v nasledujúcich rokoch podpísať pod udržanie deficitu verejných financií Slovenska pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) tak, ako predpovedala vo svojej najnovšej prognóze Európska komisia (EK).

"Verejným financiám by mohlo pomôcť najmä oživenie domácej spotreby, ktorá prináša viac daňových príjmov než export. Pomáhať k udržaniu deficitu by okrem iného mala aj aktivácia ďalšieho stupňa dlhovej brzdy. Vláda by tento rok mala viazať 3 % výdavkov a na budúci rok predkladať rozpočet s rovnakým alebo nižším objemom výdavkov,“ uviedol pre TASR analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

Na udržanie deficitu pod 3 % HDP by mala vláda SR podľa analytikov realizovať konsolidačné opatrenia na strane výdavkov. "Vývoj dlhu, a teda prípadné prekročenie hranice 57 % HDP, bude v nasledujúcich rokoch záležať najmä od prípadnej privatizácie podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom. Ak by sa štátu podiel podarilo predať a získané peniaze by boli použité na zníženie dlhu, k prekonaniu tejto hranice by zrejme neprišlo," doplnil Baláž s tým, že vláda môže verejný dlh dočasne znížiť aj prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy štátu.

EK však predpokladá, že celkový verejný dlh prekročí na budúci rok hranicu 57 % HDP. "To bude mať isté dôsledky pre aj pre tvorbu rozpočtu na rok 2016," poznamenal pre TASR poradca predstavenstva Sberbank Slovensko Martin Barto.

EK v prognóze ráta aj s obnovením hospodárskeho rastu štátov Európskej únie (EÚ). "Slovenská ekonomika by mala z tohto rastu profitovať a odraziť by sa to malo aj na raste domácej spotreby," tvrdí Barto.

Analytička Poštovej banky Dana Špacírová však upozorňuje, že komisia mierne zhoršila predikciu vývoja slovenskej ekonomiky na tento rok. "Zatiaľ čo v zimnej predikcii očakávala EK tohtoročný rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,3 %, v najnovšej prognóze počíta s rastom slovenského hospodárstva na úrovni 2,2 %. Rozdiel je to síce len nepatrný, ale predsa je. V roku 2015 by hospodársky rast Slovenska mohol podľa komisie prekonať 3-% hranicu," povedala Špacírová.

Pozitívom však je, že SR by mala v tomto roku opäť patriť medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky eurozóny. "Silnejšie tempo rastu by si mali z krajín Európskej menovej únie zaknihovať len Lotyšsko, Luxembursko a Malta," priblížila Špacírová. Slovensko by mali v hospodárskom raste v tomto roku predbehnúť Litva, Švédsko, Veľká Británia, Rumunsko, Poľsko aj Maďarsko.

Zrýchľovanie rastu slovenskej ekonomiky by sa mohlo podľa analytikov postupne premietnuť aj do znižovania nezamestnanosti. Komisia očakáva, že v tomto roku dosiahne miera nezamestnanosti v SR úroveň 13,6 %, v roku 2015 by mala poklesnúť pod hranicu 13 %. "Horšou správou je, že napriek zrýchlenému rastu ani v Európskej únii, ani na Slovensku sa nebude dariť v najbližších dvoch rokoch podstatne znižovať mieru nezamestnanosti, ktorá je dnes hlavným problémom únie," myslí si Barto.

Podľa jeho slov aj keby nezamestnanosť v SR v budúcom roku poklesla na 12,9 %, stále je vysoko nad hodnotou z roka 2008, keď bola na úrovni 7,5 %. "Hlavnou príčinou na Slovensku je štrukturálna nezamestnanosť, ktorá sa prejavuje vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných. Ten je u nás jeden z najvyšších v EÚ," dodal Barto.

Podľa tohtoročných marcových údajov Eurostatu dosiahla miera harmonizovanej nezamestnanosti v SR úroveň 13,9 %. "Bola tak naďalej šiesta najvyššia v Európskej únii. Vyššiu mieru nezamestnanosti vykázali len Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus a Portugalsko," doplnila Špacírová.