Wall Street na hodnotu akcií nehľadí: Čím väčšia banka, tým väčší plat
Pridajte názor
Foto: SITA
19. 5. 2014 - Keď sa hovorí o platoch na Wall Street, je často počuť, že ten, kto platí mizerne, dostane len cvičené opice. Čo sa však stane, keď ako väčšina veľkých amerických bánk platíte milióny dolárov za rok? Mali by ste na oplátku dostať výnimočné posilnenie akcií. Výskum ale bohužiaľ ukazuje, že odmeny oveľa viac súvisia s veľkosťou bánk než s tým, ako dobre si vedú ich akcie.
Výška odmien bankárov sa stala horúcou témou po finančnej kríze, pretože banky začali čeliť tvrdšej regulácii a útlmu na trhoch. Tieto faktory sa potom prejavili na ich nižšej ziskovosti. Frederick Cannon z O'Keefe a Bruyette & Woods Inc. pritom tvrdia, že zatiaľ čo akcionári veľkých finančných inštitúcií trpia, o ich manažmente sa to povedať nedá.
Pohľad na návratnosť generovanú bankami ako Goldman Sachs, JPMorgan či Citigroup ukazuje, že tieto inštitúcie si vedú horšie než ich menší konkurenti. Medián návratnosti u ôsmich "globálne systematicky dôležitých" bánk, ktoré môžu ohroziť celú globálnu ekonomiku, dosiahol 38 % od konca roka 2009. Banky, ktoré sú systematicky významné iba z hľadiska americkej ekonomiky, ako napríklad US Bancorp, PNC Financial Services Group či SunTrust Banks, sa tešili mediánu návratnosti vo výške 100 %. Podľa toho, ako vyzerá valuácia oboch skupín finančných inštitúcií, bude tento rozdiel pretrvávať aj naďalej. Porovnanie platov vo vedení bánk potom ukazuje známy fakt: najlepšie sú na tom riaditelia vo veľkých bankách. Medzi rokmi 2010 a 2013 dosiahol medián celkových odmien v tejto skupine 57 miliónov dolárov. To je o 22 miliónov dolárov viac ako medián odmien u menších bánk.
"Sú tu silné dôkazy, že veľkosť banky predstavuje v pokrízovom období kľúčový faktor, ktorý určuje výšku odmien jej vedenia," tvrdí Cannon. To nemusí samo o sebe znamenať problém, pretože väčšie banky sú aj zložitejšie a ich vedenie náročnejšie. Otázkou je, či súčasný systém motivuje vedenia bánk k tomu, aby robilo tie správne kroky a sledovalo správnu stratégiu. Väčšina súčasných zmien v regulácii má za cieľ obmedzenie veľkosti súvah bánk a zníženie ich rizikovosti. Uvedený vzťah medzi veľkosťou banky a odmenami jej vedenia ale ukazuje, že manažment má silnú motiváciu k tomu, aby veľkosť súvahy banky naopak zväčšoval.
Pozrime sa napríklad na Citigroup. Cena jej akcií sa nachádza pod zodpovedajúcou účtovnou hodnotou hmotného majetku. Trh sa domnieva, že jednotlivé časti tejto banky sú dohromady hodnotnejšie než súčasný celok. Terajší systém ale dáva riaditeľovi tejto banky Michaelovi Corbatovi a jeho tímu veľkú motiváciu k tomu, aby nič nemenil. Tou motiváciou sú ich odmeny. Aktivistický investor by teoreticky mohol donútiť manažment, aby zvažoval rozdelenie banky. Ale žiadna firma nemôže k takémuto plánu prikročiť bez toho, aby sa za neho postavilo aj jej vedenie. Citigroup k uvedenému uvádza, že vlani zmenený systém odmien "dáva viac do súvislosti odmeny, dosiahnuté ciele a návratnosť generovanú pre akcionárov".