„Zastreľte analytikov!“

Sklamaní fanúšikovia akciových trhov sa vyhrážajú analytikom, ktorí im odporúčali vložiť peniaze do technologických akcií. Akýkoľvek pád akciových trhov sa začína „honom na bosorky“ a po ruke sú vždy makléri. Za rok od marca 2000 do marca 2001 sa hodnota indexu NASDAQ znížila viac ako dva razy. Straty investorov sa vyjadrujú nie v miliardách, ale v triliónoch dolárov. Zastreľte analytikov! To je prvá myšlienka, ktorá prichádza investorom na um, keď akciový trh padá napriek ich tradične pozitívnym predpovediam. Druhou myšlienkou je zavedenie veľmi prísnych zákonov.

Je samozrejmé, že analytici dávajú len rady. Robia to na základe faktorov spojených s konkrétnou činnosťou spoločnosti, stavom odvetvia alebo sektora akciového trhu. Samotné rozhodnutia však robia investori. Netreba však zabúdať na to, že trh má vždy v sebe prvky hry. Ak niekto na kapitálovom trhu zarobí, určite iní prerobia. Dosť často sú však chyby analytikov viac ako podozrivé.

ZLODEJA TREBA CHYTIŤ

Jedno staré príslovie hovorí, že zlodeja väčšinou zavrú do väzenia nie preto, lebo kradol, ale preto, že ho chytili. Nie je tajomstvom, že analytici chtiac-nechtiac držia stranu firme, v ktorej pracujú. Nedá sa to však dokázať. Americká agentúra Investars.com vypočítala, že investori, ktorí počúvali rady analytikov, ktorých firmy umiestňovali na trhu akcie, v priemere stratili 53,3 % svojich úspor. Tí, čo počúvali iných analytikov, prerobili len 4 %.

Škandály v USA sa týkajú aj pracovníkov firiem, ktorých považujú za guru finančného sveta. Napríklad jedna z najznámejších analytičiek firiem technologického sektora vo svete Mary Miker z investičnej banky Morgan Stanley radila kupovať cenné papiere jedného z klientov banky, spoločnosti Priceline.com počas celého obdobia pádu zo 40 USD na 1 USD. Nie menej známeho analytika Henry Blodgeta podozrievajú z toho, že zmenil v prípade firmy GoTo.com odporúčanie z „kupovať“ na „držať“ hneď po tom, ako Merrill Lynch prehral verejnú súťaž na umiestnenie akcií tejto firmy na verejnom trhu. V druhom prípade jeho vyhlásenia pomohli umelo zvýšiť cenu akcií firmy InfoSpace, ktorými zaplatila pohltenie firmy Go2.Net. Utrápení analytici sa musia spovedať pred americkými kongresmanmi. Jeden zo súkromných investorov firmy InfoSpace vyhlásil, že na jej akciách stratil 500-tisíc USD. Preto požiadal súd, aby ich vymáhal od analytikov.

Strata dôvery k analytikom investičných bánk prinútila veľkých hráčov na finančnom trhu konať. Securities Industry Association (SIA), ktorá združuje asi 500 maklérov, vypracovala kódex etiky pre maklérov. Hoci má len charakter odporúčania, 14 najväčších amerických investičných bánk oznámilo, že ho budú dodržiavať.

Nový kódex trvá na tom, aby analytici splnili niekoľko základných požiadaviek. Ich odmeňovanie nemá byť priamo spojené so ziskami firmy, závislých od investičných kontraktov, ktoré odporúčali. Analytici musia zverejňovať informácie, ktoré sa týkajú ich investícií. Okrem toho v správach by sa mali uvádzať aj informácie o finančných aktívach analytikovej rodiny. Analytik by mal byť podriadený len vedúcemu analytického oddelenia.

NOVINÁRI A ANALYTICI

Podobné starosti majú aj v Nemecku. Ministerstvo hospodárstva sa rozhodlo, že vypracuje etický kódex, ktorého normy by neumožňovali novinárom a finančným analytikom robiť operácie s akciami spoločností, o ktorých píšu. Úradníkov tento problém začal trápiť až po sérii veľkých škandálov, ktoré boli spojené s transakciami na základe (insider trading), zneužitia dôverných informácií získaných v obchodnom styku.

Mnohé firmy, od dílerov automobilov až po letecké spoločnosti, poskytujú ľuďom s novinárskym preukazom zľavy 15 %. Mnohí novinári to nepovažujú za nič zvláštne. Niektorí tvrdia, že rozdiel by bol v tom, ak by jedna firma poskytovala zľavu 50 % a druhá 10 %. Zľava je pri predaji áut pre všetkých novinárov rovnakých 15 %. Podobné otázky kódex ministerstva hospodárstva neposudzuje.

V niektorých prípadoch novinári, ktorí píšu o podnikaní a financiách, majú akcie firiem, o ktorých píšu. V anglosaských krajinách sa to považuje za hrubé porušenie profesionálnej etiky. Kódex, ktorý by mal byť prijatý v lete tohto roka, bude dobrovoľný. Podporuje ho komisia pre cenné papiere BAW, ktorá plánuje pokutovať tých, ktorí ho porušia. Podľa kódexu novinári budú musieť oznámiť, akých firiem akcie vlastnia. Plánuje sa určiť obdobie, počas ktorého sa nemôže s nimi obchodovať. Ministerstvo hospodárstva chce skončiť aj rozšírenú prax obdarúvania novinárov. Podľa kódexu by novinári nemali prijímať od firiem dary drahšie ako 100 EUR (85 USD). Tento dobrovoľný kódex by mal obnoviť dôveru v ekonomickú a vo finančnú žurnalistiku v Nemecku. Predpokladá sa, že banky a vydavatelia ho budú podpisovať, aby zaručili čitateľom dôveryhodnosť analytických materiálov. Ak bude kódex neefektívny, získa status zákona. Táto prax nie je pre Nemecko novinkou. V roku 1970 vláda navrhla účastníkom finančného trhu prijať kódex, ktorý by zabránil obchodovaniu na základe dôverných informácií. Pretože sa pomocou neho nedosiahli žiadne výsledky, kódex bol v roku 1994 premenený na zákon.

O krok pred vládou je profesionálna Asociácia analytikov fondov (DVFA). Pred dvoma týždňami zakázala svojim členom vlastniť akcie firiem, o ktorých píšu. Zväz novinárov IG Medien si myslí, že kódex netreba prijímať, pretože novinári sami vedia, aké sú ich profesionálne povinnosti. Mnohé denníky a časopisy majú vlastné obmedzenia. Napríklad analytici finančného bulletinu Platow Boerse nemôžu mať akcie firiem, s ktorými sa obchoduje na menších burzách, takých ako Neuer Markt alebo SMAX, pretože ich články môžu ovplyvniť kotácie cenných papierov. Môžu byť vlastníkmi akcií, ktoré sa považujú za blue chips a skladá sa z nich index DAX, pretože v prípade týchto spoločností sa dá ťažko získať dôverná informácia a jeden článok nemôže ovplyvniť cenu.

Problém nie je nový. Po preskúmaní newyorského krachu v roku 1929 experti Kongresu USA prišli k záveru, že podplácanie novinárov bolo pre finančných traderov rutinou. Aj preto sa novinári podieľali na nafukovaní burzovej bubliny. Tak to bolo aj s Fosterom Whynensom, ktorý vo Wall Street Journal viedol začiatkom osemdesiatych rokov burzovú rubriku pod názvom Klebety z ulice. Jednému maklérovi hovoril o tom, o akých akciách sa chystá písať a dostával podiel na zisku. Komisia pre cenné papiere po preskúmaní problému na súde obvinila novinára, ktorý dostal rok a pol väzenia. Pravidlá, ktoré sa týkajú obchodovania s cennými papiermi, boli sprísnené aj v samotnom denníku Wall Street Journal. Pravidlá, ktoré sa týkajú operácií s akciami, sú súčasťou kódexu britského Výboru pre sťažnosti proti tlači (Press Complaints Commision).