Na cestu do eurozóny treba správne vykročiť

Pripravenosť Slovenska a Poľska na rozšírenie Európskej únie boli témou diskusného fóra HNClubu - Klubu Hospodárskych novín. Jeho najdôležitejšími hosťami boli guvernér Národnej banky Poľska Leszek Balcerowicz a guvernér Národnej banky Slovenska Marián Jusko.

Marián Jusko rozdelil vystúpenie na dve časti. Prvá sa zaoberala postojom k zavedeniu eura a druhá pripravenosťou Slovenska na plnenie maastrichtských kritérií.

Postoj verejnosti k euru

V tejto časti Jusko konštatoval, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o vstupe do EÚ je aj záväzok, že SR sa v budúcnosti stane členom eurozóny. Tento záväzok podľa jeho názoru naša verejnosť akceptovala. Vníma sa ako samozrejmosť a nevyvolal väčšiu diskusiu v odborných kruhoch ani v laickej verejnosti. Vzbudil menšiu pozornosť ako, napríklad, umožnenie nákupu pôdy nerezidentom.

Zrejme preto problematika nahradenia domácej meny eurom nezohrávala na domácej spoločenskej a politickej scéne výraznejšiu úlohu. V žiadnom prípade nebola v centre záujmu relevantných politických síl a predmetom politického boja v predvolebnom období. Z tohto hľadiska je pochopiteľná aj pomerne voľná formulácia v súvislosti s plnením kritérií na vstup do eurozóny v Programovom vyhlásení vlády SR. Na jednej strane vyjadruje záujem plniť tieto kritériá, ale na strane druhej to nestanovuje ako jednoznačný, kategorický, neodvolateľný sľub vlády občanom Slovenska.

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR bol na jej rokovanie v lete tohto roku predložený spoločný materiál MF SR a NBS Stratégia prijatia eura v SR. K tomuto materiálu sa uskutočnila verejná diskusia v laických i odborných kruhoch, ktorej závery by sa dali sformulovať takto:

1. Nebol spochybnený záväzok SR nahradiť domácu menu eurom a viac-menej bola potvrdená názorová tendencia z minulosti, že je to samozrejmosť.

2. Verejnosť nie je jednotná v názore na termín zavedenia eura. Časť verejnosti sa prikláňa k stratégii "čím skôr", časť preferuje neskorší vstup do menovej únie.

3. Časť verejnosti podporujúca rýchly vstup argumentovala hlavne dôvodmi:

- príspevok k zrýchleniu ekonomického rastu, a tým k urýchleniu reálnej konvergencie,

- zvýšenie menovej a cenovej stability,

- zníženie transakčných nákladov ekonomiky,

- tlak na štandardizáciu domácich hospodársko-politických rozhodnutí najmä v rozpočtovej oblasti,

- atraktívnejšie podmienky na podnikanie aj vo vzťahu k zahraničným investorom.

4. Časť verejnosti podporujúca neskorší vstup, možno sa domnievať, že ide o menšiu časť, najčastejšie vyslovovala tieto dôvody:

- strata nezávislej menovej politiky a schopnosti flexibilného fungovania krajiny v spoločnej menovej oblasti,

- konflikt medzi potrebou stabilizácie v súvislosti s plnením maastrichtských kritérií a hospodárskym rastom,

- obavy z rýchlejšieho rastu cenovej hladiny,

- znehodnotenie úspor v dôsledku vyššej inflácie a nižších úrokových mier platných v celej eurozóne.

Po verejnej diskusii bola Stratégia prijatia eura prerokovaná vo vláde SR. Závery z rokovania vlády asi najlepšie vystihuje Spoločné vyhlásenie vlády SR a NBS k postupu pri vstupe Slovenska do eurozóny. Hlavné myšlienky tohto vyhlásenia sú:

1. Prijatím eura sa zav&#...

Celý článok si môžete prečítať tu »».