Samostatnosť a neschopnosť tímovej práce: Existujú veci, s ktorými vám nikto nepomôže

Samostatnosť patrí k tým najzákladnejším veciam, ktoré by mali svoje deti rodičia naučiť už v útlom  veku. Je to totiž jedna z kľúčových vlastností, bez ktorých sa nezaobíde nikto, kto vo svojom živote chce niečo dosiahnuť. Len ťažko by ste hľadali úspešného človeka, ktorý sa o všetkom musí najskôr poradiť s rodičmi, alebo sa ich dokonca pýtať, či to alebo ono smie urobiť. Nejde len o rodičov, samostatnosť možno definovať ako schopnosť prijať určité rozhodnutia bez cudzej pomoci či rady a prijímať za tieto rozhodnutia plnú zodpovednosť.

Naučiť deti samostatnosti bohužiaľ nie je jednoduché a neexistuje na to žiadny spoľahlivý návod. Samostatnosť sa deťom na rozdiel od sčítania a odčítania do desať nedá jednoducho vysvetliť v priebehu niekoľkých dní či týždňov. Dôležité je, aby rodičia svojim deťom neustále ukazovali, že existujú veci, s ktorými im nikto nepomôže. Dieťa predškolského veku si musí uvedomiť, že mu nikto nebude zaväzovať šnúrky, a malý školák v prvej triede musí vedieť, že keď v kuchyni alebo svojej izbe urobí neporiadok, je to len a len on, kto musí zase všetko vrátiť do pôvodného stavu.

Rovnako tak by rodičia mali deťom už od útleho veku vštepovať, že nie je nevyhnutné, aby ich niekto neustále vyzýval k neobľúbeným činnostiam. Už na základnej škole by napríklad dieťa malo samo prejavovať záujem o robenie domácich úloh alebo pomoc s domácimi prácami, bez toho, aby ho o to rodičia explicitne žiadali. A tak by sme mohli pokračovať ďalej až do plnoletosti, kedy sa predpokladá, že budú dospievajúci ľudia prejavovať záujem o emancipáciu a život bez neustáleho dozoru rodičov.

Nič sa ale nesmie preháňať. Ak by snáď niektorým rodičom napadlo, že svoje deti k samostatnosti privedú tým, že ich už v útlom veku odlúčia od kamarátov a budú od nich striktne vyžadovať samostatné plnenie všetkých aktivít bez výnimky, význam slova samostatnosť by tým dezinterpretovali. Každý rodič musí na základe vlastných životných skúseností nájsť hranicu, ktorá oddeľuje zdravú samostatnosť od nebezpečnej asociálnosti a spolupráce, a dbať na to, aby svojho potomka vychoval k nezávislosti, bez toho aby ho tlačil až za túto tenkú hranicu.

Ak predsa len existuje jedna rada, ktorou by sa mali rodičia pri výchove svojich potomkov riadiť, je to jednoznačne odporúčanie, aby im nevyhoveli vo všetkých ich požiadavkách. Ak napríklad dieťa príde s požiadavkou, aby ho niekto autom doviezol ku kamarátovi, ktorý býva len o niekoľko blokov ďalej, mali by to rodičia rázne odmietnuť a nechať ho, aby si samo zistilo, ako sa na miesto dostane hromadnou dopravou. Skôr či neskôr rovnako príde okamih, kedy ho už nebudú môcť neustále sprevádzať a dávať pozor, či sa pri prechádzaní cez cestu zakaždým správne rozhliadajú na obe strany. Čím skôr dieťa spozná, že je za všetko, čo urobí, plne zodpovedné, tým skôr a lepšie bude v budúcnosti pripravené na vlastný život.