Makroekonomické rovnice: Prestaňte sporiť, škodí nám to!

Predstavte si jednoduchý príklad, keby sa zo všetkých naraz stali vzorní sporitelia. Ak by došlo k obmedzeniu spotreby vo výške 1 % HDP, znížilo by to dopyt v ekonomike asi o 170 miliárd dolárov. Ak by sme sa pohybovali v normálnych podmienkach, mohli by sme hovoriť o tom, že takýto pokles dopytu by vyvolal pokles sadzieb a to by pôsobilo pozitívne na investície. Nižšie sadzby by tiež znížili kurz dolára, pretože by bolo menej ľudí, ktorí by pri nižších výnosoch chceli držať dolárové aktíva. Slabší dolár by podporil exporty, pretože americké tovar by bol pre zahraničných spotrebiteľov lacnejší. Naopak dovoz by klesol, pretože zahraničný tovar by bolo drahší.

V opísanom príklade sa teda ekonomika dostane do situácie, kedy úroveň produkcie ostáva rovnaká, vzrastú ale investície, ktoré spolu s vyššími čistými exportmi nahradia prepad v spotrebe. Národné úspory sa o niečo zvýšia, obchodný deficit o niečo klesne. Tak znie štandardný príbeh o tom, ako výška národných úspor ovplyvní výšku obchodnej bilancie. V dnešnej globálnej ekonomike to je ale príbeh irelevantný. Keby všetci začali viac sporiť, došlo by hlavne k poklesu produktu a zamestnanosti.

Ak by v súčasnej globálnej ekonomike vzrástli úspory, neprišiel by ďalší pokles sadzieb, pretože tie už ležia blízko nuly. Mohli by síce klesnúť sadzby dlhodobé, ich vplyv na investície by ale bol zanedbateľný. S dolárom by zvýšenie úspor v USA možno ani nepohlo. Sadzby by sa nezmenili a rad krajín, hlavne Čína, sledujú politiku, v rámci ktorej je kurz jej meny previazaný s dolárom. Ak by trhové sily začali znižovať kurz dolára, tieto krajiny by ho nakupovali tak, aby kurz opäť posilnil.

V dnešnom svete by úspory nakoniec vzrástli oveľa menej než o 170 miliárd dolárov. Ľudia by totiž kvôli vyššej nezamestnanosti začali žiť z predchádzajúcich úspor, vláda by dosahovala väčších rozpočtových deficitov, pretože by klesli daňové príjmy a zvýšili by sa vládne výdavky. Došlo by k určitému poklesu obchodného deficitu, pretože by klesol dopyt po dovozoch. Rast želaných úspor by sa ale prejavil najmä poklesom HDP. Je preto dôležité, aby sme pri pohľade na makroekonomické rovnice nestrácali prehľad o tom, ako na seba jednotlivé premenné pôsobia. Inak sa môže stať, že bude implementovaná zlá ekonomická politika. Paul Krugman to samozrejme vie a poukazuje na to. My sa ale aj tak musíme snažiť, aby nedochádzalo k zmäteniu.

Autorom je Dean Baker z Center for Economic and Policy Research.