Daňové raje a ich „použitie“

Krajín, ktoré možno podľa určitých znakov zaradiť medzi „daňové raje“ je asi 50 a sú roztrúsené po celej zemeguli. Ide predovšetkým o bývalé koloniálne dŕžavy, prevažne britské. Ich právny poriadok vychádza z anglického práva. Tieto krajiny disponujú slušnou úrovňou infraštruktúry a zákonodarcovia v nich cielene vytvárajú pokiaľ možno čo najliberálnejšie podnikateľské prostredie. Cieľom je totiž prilákať do krajiny kapitál, ktorý sa potom stáva zdrojom príjmov domácich spoločností a zvyšuje zamestnanosť domáceho obyvateľstva.

Keby sme mali menovať najznámejšie výhody, ktoré registrácia podnikateľského subjektu v krajine s priaznivým daňovým režimom prináša, prvou je samozrejme nižšie daňové zaťaženie. Ďalšími výhodami sú minimálna kontrola zo strany úradov a vlády, široká škála predmetov podnikateľskej činnosti, absencia devízovej kontroly, existencia zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia a napokon zakrývanie vlastníctva v iných obchodných spoločnostiach.

Keď sa potenciálny investor rozhodne využiť metódy „daňového plánovania“, stojí pred neľahkou úlohou – vybrať si krajinu, v ktorej bude mať sídlo jeho spoločnosť. Z najznámejších daňových rajov, kde sa takéto spoločnosti zakladajú, možno spomenúť Britské panenské ostrovy, Seychely, Bahamy, Belize, Kajmanské ostrovy, Hongkong a Panama.

V podstate všetky krajiny s privilegovaným daňovým režimom sú dobre dostupné, ale keďže nie je problém zariadiť potrebné administratívne náležitosti pri zakladaní spoločnosti prostredníctvom špecializovaných firiem, ktoré disponujú zvláštnou licenciou na tieto činnosti, možno sa návšteve tejto krajiny úplne vyhnúť. Veľkou výhodou krajín, ktoré boli kedysi súčasťou britského impéria je prehľadnosť ich právneho systému. Na túto legislatívu obvykle naväzujú špeciálne zákony zamerané na vytvorenie jednoduchého a funkčného prostredia pre existenciu takýchto firiem.

Významným faktorom pri zakladaní takýchto spoločností je diskrétnosť. Tento faktor vystupuje do popredia v okamihu, keď chce majiteľ spoločnosti zostať v anonymite. V tejto situácii sa uprednostňujú karibské štáty, ktoré zvyčajne umožňujú emitovať akcie na doručiteľa a zároveň tu nie sú verejne dostupné ani informácie o konateľoch spoločností.

Daňové raje možno vzhľadom na spôsob uplatňovania daňového zaťaženia rozdeliť na niekoľko skupín. V prvom rade treba spomenúť štáty, ktoré nemajú žiadne priame dane a ich verejné príjmy pochádzajú predovšetkým z colných poplatkov (Bahamy, Kajmanské ostrovy).

Do druhej skupiny patria štáty, ktoré zdaňujú podľa teritoriálneho princípu. Znamená to, že dani podlieha iba príjem pochádzajúci z ich územia (Panama). Do ďalšej skupiny možno zaradiť štáty, ktoré umožňujú pri splnení určitých podmienok vyňatie zo zdanenia. Podmienkou je, aby príjmy spoločností nepochádzali od daňových rezidentov a ich vlastníkmi boli cudzinci (Gibraltár, Seychely, Britské panenské ostrovy).

Medzi daňové raje patria aj štáty, ktoré pri splnení určitých podmienok umožnia zníženie daňovej sadzby (Cyprus). Napokon spomeňme štáty, ktoré majú špeciálny daňový režim pre zdanenie určitých druhov príjmov (Holandsko).

Existujú však značné rozdiely v povinnostiach spoločností voči miestnym úradom v jednotlivých krajinách. V podstate platí, že štáty, v ktorých sa platia nízke percentuálne dane a nie iba paušálne dane, vyžadujú predkladanie účtovných závierok a ich audit. Ďalšou povinnosťou môže byť každoročné odovzdávanie výkazov, ktoré zvyčajne obsahujú údaje o akcionároch, konateľoch a podobne. Pri založení takýchto spoločností treba brať do úvahy takisto poplatky viažúce sa k založeniu spoločností, ročný registračný poplatok štátu, úhrada výdavkov agentom a predovšetkým výdavky na vedenie účtovníctva a jeho audit. Samozrejme, je nutné počítať s prípadnou daňou...

Máte nejaké skúseností s „optimalizáciou daňového zaťaženia“ prostredníctvom spoločností v krajinách s daňovým rajom? Ak áno, napíšte nám o tom.