Podiel Slovákov odkázaných na sociálne dávky klesol v prvom polroku na 10,4 %

Legislatívne opatrenia ministerstva práce, ale aj vyšší počet pracovných miest v hospodárstve sa v prvej polovici tohto roka podpísali pod pokles nezamestnaných a tým aj ľudí odkázaných na pomoc od štátu.

V správe, ktorá mapuje sociálnu situáciu Slovákov za spomínané obdobie, rezort práce a sociálnych vecí konštatuje, že priemerný počet osôb evidovaných na úrade práce prvýkrát od roku 1999 klesol pod polmiliónovú hranicu a dosiahol 465 798. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala na niečo vyše 16 % a podiel obyvateľov odkázaných na dávky sociálnej pomoci sa zredukoval o 1,5 percentuálneho bodu na 10,4 %.

Odliv nezamestnaných bol pritom do značnej miery ovplyvnený intenzívnou spoluprácou s úradmi práce. Od začiatku roka im totiž nová legislatíva dala za povinnosť dokazovať raz za 14 dní, že si hľadajú zamestnanie, zúčastňovať sa na menších obecných prácach a spolupracovať s úradmi aj na ďalších projektoch a nástrojoch na získanie zamestnania. V opačnom prípade ich úrady vyradili z registra a sociálna dávka sa im znížila na polovicu.

Ministerstvo uvádza, že spolu s celkovým znížením počtu ľudí bez práce klesla aj nezamestnanosť rizikových skupín, najmä mladistvých, ale aj žien a absolventov. Negatívnym javom, ktorý sa v sledovanom období prejavil, však bol medziročný nárast podielu dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú v evidencii dlhšie ako jeden rok, na celkovom počte nezamestnaných, až na 50 %. "Takmer polovicu z nich tvoria osoby s nízkym vzdelaním alebo bez vzdelania a ľudia nad 40 rokov," približuje toto "tvrdé jadro" nezamestnaných ministerstvo práce.

Takmer celoplošné zníženie priemernej miery evidovanej nezamestnanosti malo za následok aj zníženie priepastných diferencií medzi jednotlivými regiónmi. Rozdiel medzi najnižšou priemernou mierou nezamestnanosti v Bratislavskom kraji na úrovni približne 4 % a najvyššou, ktorú vykázal Prešovský kraj s 23 %, klesol na necelých 19 percentuálnych bodov, čo je o pol bodu menej než pred rokom. "V porovnaní s prvou polovicou roka 2002 sa znížil aj počet okresov s mierou nezamestnanosti nad 30 % zo 7 len na 3 (Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Revúca) a narástol počet tých, kde bol tento ukazovateľ pod 10 % z 9 na 15," uvádza správa.

Nezamestnanosť sa neznižovala len štatisticky, ale zároveň medziročne rástol aj priemerný počet voľných pracovných miest až o 53 % na 20 451 a zvyšovala sa zamestnanosť. Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu SR pracovalo v slovenskom hospodárstve v prvých šiestich mesiacoch tohto roka 2,15 milióna ľudí, čo je o 1,9 % viac než v rovnakom období 2002. Pozitívne trendy v zamestnanosti očakáva rezort aj za celý rok, keď by priemerná zamestnanosť mala vzrásť až na 2,16 milióna osôb.

Ako ďalej vyplýva z uvedenej správy, ktorou sa bude na najbližšom zasadaní zaoberať vláda SR, zníženie nezamestnanosti sa v prvom polroku premietlo aj do životnej úrovne občanov. Na dávky sociálnej pomoci bolo odkázaných v priemere 561 123 osôb, teda 10,4 % obyvateľstva, čo je o 1,5 bodu menej ako pred rokom. Poberateľov dávky bez ich rodinných príslušníkov bolo v priemere 289 519, pričom 57 % z nich si podľa posúdenia úradov svoju chudobu zapríčinilo samo a len u zvyšku vyplývala z objektívnych dôvodov. V skupine tých, ktorí si svoju situáciu zavinili sami, prevládali ľudia evidovaní na úrade práce dlhšie ako dva roky, neplatiči príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a tí, čo zamestnanie opustili bez vážnych dôvodov. Celkovo tvorili evidovaní nezamestnaní až 90 % počtu poberateľov dávok sociálnej pomoci. Z regionálneho hľadiska naďalej pretrvávali hlboké rozdiely. Najkritickejšia bola situácia v Košickom kraji, kde sa v hmotnej núdzi nachádzalo takmer 18 % obyvateľstva a v Prešovskom kraji, kde to bolo 14,7 %. V Bratislavskom kraji bolo naproti tomu na sociálne dávky odkázaných len 2,1 % obyvateľov.

Od januára sa zákonom znížili sumy sociálnych dávok na jednotlivca na 1 450 Sk v prípade subjektívnych príčin a dvojnásobok tejto sumy v prípade objektívnych, pričom maximálna výška dávky na rodinu bola obmedzená na 10 500 korún. Priemerná mesačná výška dávky za 1. polrok sa tak medziročne zredukovala o 376 Sk na 2 605 Sk. Vynaložené štátne prostriedky na túto sféru klesli o 1,4 miliardy Sk na 4,5 miliardy Sk.