Konto pracovného času môžu zaviesť len tam, kde sú zástupcovia zamestnancov

"RÚZ takéto informácie nezbiera ani nevyhodnocuje. Sankcie voči Rusku a následné prípadné recipročné opatrenia zo strany Ruskej federácie sa našich firiem nepochybne dotknú, a to či už priamo alebo nepriamo," povedal pre TASR tajomník RÚZ Martin Hošták.

Konto pracovného času môžu zaviesť len zamestnávatelia, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov, teda odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. "Tento inštitút Zákonníka práce nemôžu využiť zamestnávatelia, ktorí zástupcov zamestnancov nemajú, a to ani ak by s tým súhlasili všetci zamestnanci," upozornila hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová.

Zamestnanec má počas zavedeného konta nárok na svoju mesačnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve. "Pracuje však podľa potrieb zamestnávateľa, v určitom období roka viac a v určitom menej. Závisí to od zákaziek, obmedzení výroby, ktoré sú spôsobené zvonku," doplnila.

Zamestnávateľ po zavedení konta pracovného času vedie účty – účet pracovného času, mzdový účet a takzvaný rozdielový účet. Sleduje na nich, koľko hodín zamestnanec odpracoval a koľko zo mzdy už dostal.

"Rozdielový účet je veľmi dôležitý najmä pri skončení pracovného pomeru," vysvetlila ďalej Miroslava Skičková z odboru riadenia inšpekcie práce NIP. "Pokiaľ by zamestnanec skončil pracovný pomer bezprostredne po období, v ktorom vykonával prácu dlhšie, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu mzdu za prácu, ktorú vykonal navyše. Pokiaľ by v rámci konta odpracoval menej, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či mzdu od zamestnanca bude požadovať naspäť," doplnila Skičková.

V rámci zavedeného konta zamestnávatelia musia rešpektovať právo zamestnanca na nepretržitý denný odpočinok, ako aj nepretržitý odpočinok v týždni.