Vojna o daňovú spravodlivosť

Nutnosť platiť dane je nespochybniteľná. Je to prejav spoločenskej dohody o financovaní tých úloh a služieb štátu, ktoré je nemožné alebo neefektívne financovať iným spôsobom.

Čo je však večnou témou sporu medzi pravicou a ľavicou, je výška daní a efektívnosť ich použitia. Na Slovensku štát podľa ľavicových princípov takmer polovicu vytvorených hodnôt odoberá občanom, ktorí tieto hodnoty vytvorili, a rozdeľuje ich. Výsledkom je zdravotníctvo, do ktorého prúdia miliardy, napriek tomu je stále zadlžené a z veľkej časti financované úplatkami pacientov; chabo vybavená polícia bez dôvery občanov, pomalé súdnictvo zasiahnuté korupciou, kde sa pravdy dovolávate roky. Výsledkom je tiež sociálny systém, ktorý už takmer nemá ani na vyplácanie tých mizerných dôchodkov, ktoré sú dnes, ale umožňuje priživovať sa na ňom ľuďom vyhýbajúcim sa práci.

Takmer polovicu zárobku štát berie ľuďom, dáva im však veľmi málo. Toto nadmerné bremeno spôsobuje rast nezamestnanosti, odoberá ľuďom motiváciu pracovať, spomaľuje ekonomický rast a v neposlednom rade spôsobuje vývoz kapitálu zo Slovenska. Doplácajú na to predovšetkým radoví občania a malí podnikatelia a živnostníci, ktorí nemajú možnosť daňovej "optimalizácie" a ktorým vláda neudeľuje veľkorysé daňové prázdniny.

Demokratická strana presadzuje zníženie daňového a odvodového bremena pre všetkých bez rozdielu. Väčšina peňazí daňových poplatníkov sa dnes minie bez úžitku v súkolesí byrokratickej mašinérie. Preto DS predložila zákony o zrušení dedičskej dane pre najbližších príbuzných, zníženie daní pre fyzické osoby vo všetkých príjmových kategóriách, nielen pre najvyššiu a najnižšiu príjmovú kategóriu, ako to navrhovala pani ministerka.

DS ešte v marci predložila svoj návrh zákona, ktorý nielen znižuje dane, ale aj zavádza rovnosť zdaňovania pre právnické a fyzické osoby, zavádza zrýchlené odpisovanie, odstraňuje nezmyselné deformácie, ako je napr. obmedzené uznávanie niektorých objektívnych nákladov.

DS nezaútočila na daňové úrady, ako opäť nepravdivo tvrdí pani ministerka Schmögnerová. DS informovala občanov aj na daňových úradoch, aká vysoká je miera daňového a odvodového zaťaženia a informovala o návrhoch, ktoré DS na zmenu tohto stavu podala. Nie daňové úrady boli obeťou útoku. DS sa stala terčom policajnej perzekúcie za svoj politický názor. Ako inak označiť predvolanie na výsluch z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu navádzania na neplatenie daní? Križiacka výprava pani ministerky za znovuzavedenie dane z dedičstva je tiež ešte v čerstvej pamäti. V snahe zabrániť odbremeneniu občanov neváha opakovane používať aj skreslené údaje, len aby usvedčila svojich oponentov z nezodpovednosti. Tvrdí, že v dôsledku zníženia dane z príjmu zo 40 percent na 29 percent došlo k výpadku 10 mld. Sk.

Pozrime sa však, aká je pravda. Jediné poctivé porovnanie možno vykonať tak, že sa porovná výška predpísanej daňovej povinnosti k dňu podania daňového priznania v roku 1999 (sadzba dane 40 perc.) a v roku 2000 (sadzba dane 29 perc.). V roku 1999 to bolo 25,4 mld. a v roku...

Celý článok si môžete prečítať tu.