Väčšina Slovákov tvrdí: Vývoj po roku 89 nás sklamal

Ponovembrový vývoj naplnil očakávania u 22 percent opýtaných a prekonal len u jediného percenta. Zvyšní účastníci prieskumu sa k otázke nevyjadrili.

Októbrový prieskum Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM) ukázal väčšiu spokojnosť s ponovembrovým vývojom. Presvedčenie, že spoločenská zmena z roku 1989 stála za to, vyjadrilo 58 percent ľudí.

Podľa prieskumu Median sú na Slovensku spokojnejší s ponovembrovým vývojom ekonomicky aktívni ľudia a tí, ktorí zarábajú aspoň 800 eur. Sociálna neistotu a nezamestnanosť uviedlo ako dôvod svojho sklamania skoro polovica opýtaných. S politikou a kvalitou demokracie nie je na Slovensku spokojných 17 percent ľudí.

Celkovo sa situácia od novembra 1989 zhoršila podľa, myslí si to 19 percent Slovákov. Z korupcie a klientelizmu je sklamaných 13 percent ľudí.

Agentúra Median v prieskume pre Českú televíziu a Rozhlas a televíziu Slovenska oslovila celkom 1207 Čechov a tisíc Slovákov, ktorí mali v novembri  1989 najmenej 15 rokov.


 

Aj keď Slovensko za 25 rokov ekonomicky takmer dobehlo Českú republiku, nerovnosti sú väčšie a spokojnosť so sociálnou situáciou nižšia na Slovensku ako v Čechách, konštatuje národná štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).

Porovnanie vývoja príjmovej nerovnosti na Slovensku a v Českej republike od roku 1989 podľa tejto štúdie vydanej toho roku vydavateľstvom Oxfordskej univerzity ukazuje stúpajúcu tendenciu v oboch krajinách, avšak príjmova nerovnosť je mierne nižšia v Českej republike ako na Slovensku.

V roku 2010 dosiahla nerovnosť v Českej republike podľa Giniho koeficientu 0,237, zatiaľ čo na Slovensku 0,249 (0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 1 absolútnu nerovnosť). V roku 1989 to bolo 0,185 v Českej republike a len 0,183 na Slovensku.

“V medzinárodnom porovnaní stále ide o pomerne nízke hodnoty nerovnosti u oboch štátov. Medzi hlavné determinanty príjmovej nerovnosti patria sociálna a daňová politika štátu, nerovnosti na trhu práce a vo vzdelávaní, ako aj nerovnomerné rozdelenie kapitálu,“ uvádza Martin Kahanec, spoluautor štúdie a riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI).

Postupný nárast nerovnosti v oboch krajinách bol do veľkej miery spôsobený nárastom nerovnosti v mzdách, ktoré odzrkadľovali zmeny na trhu práce. Rozdiely medzi mzdami podľa vzdelania výrazne stúpli, keď najviac rástli príjmy vysokoškolsky vzdelaným ľuďom. V roku 2010 mali ľudia s vysokoškolským vzdelaním v Čechách o 62 % vyšší medián ročného platu než ľudia so základným vzdelaním, na Slovensku vysokoškoláci zarábali až o 72 % viac.

„Ďalším významným faktorom odlišného vývoja príjmovej nerovnosti na Slovensku a v Českej republike sú odlišné miery nezamestnanosti“, vysvetľuje Kahanec. Súčasná miera nezamestnanosti na Slovensku (13,0 %) je v porovnaní s Českou republikou (5,7 %) viac ako dvojnásobne vyššia. Podľa Eurostatu mali vysokoškolsky vzdelaní Česi nezamestnanosť v roku 2013 na úrovni 2,5 %, na Slovensku takmer trikrát vyššiu (7,2 %). Pri základnej úrovni vzdelania dosahuje nezamestnanosť v Čechách 23,4 %, na Slovensku dvakrát toľko (42,4 %).

Mnoho ľudí padlo kvôli strate zamestnania do pásma chudoby. Ak keď miera chudoby a sociálnej exklúzie na Slovensku pomerne výrazne poklesla, z 32 % v roku 2005 na 20 % v roku 2011, stále zostáva vyššia ako v Českej republike, kde v rovnakom časovom horizonte tiež mierne klesla, z 20 % na 15 %.

Ohrození chudobou sú v oboch štátoch najčastejšie nízkovzdelaní ľudia. Podľa výsledkov národnej štúdie je riziko chudoby štyrikrát vyššie u ľudí so základným vzdelaním v porovnaní s vysokoškolsky vzdelanými.

Chudoba ťažko dolieha najmä na rómsku populáciu. Podľa UNDP je miera ich nezamestnanosti na Slovensku až 70 %, teda takmer dvojnásobná oproti Českej republike (39 %). 

Ako ďalej vyplynulo z výskumu CELSI, na nerovnosti má výrazný vplyv sociálna politika štátu. Obe republiky poskytujú v porovnaní s priemernou mzdou relatívne vysoké príspevky na sociálne zabezpečenie, čo je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti.

Bez redistributívnej politiky štátu v podobe daní a transferov by podľa štúdie CELSI príjmová nerovnosť na Slovensku meraná Gini koeficientom stúpla až takmer štvornásobne a dosahovala by hodnoty až okolo 0,80.

Zle nastavená redistributívna politika však môže viesť k vyššej miere nezamestnanosti. Tento problém sa objavuje predovšetkým na Slovensku, ktoré trpí podľa OECD jednou z najvyšších mier dlhodobej nezamestnanosti v Európe. Zatiaľ čo v Českej republike šlo až 27 % všetkých výdavkov na politiku zamestnansoti na aktívne politiky trhu práce, na Slovensku to bolo len 14 % v roku 2010.

Tieto nerovnosti sa prejavujú aj v rozdielnych mierach spokojnosti so sociálnou situáciou na Slovensku a v Českej republike. Aj keď miera spokojnosti so sociálnou situáciou má na Slovensku stúpajúcu tendenciu, stále zostáva nižšia ako v Čechách.

Miera celkovej spokojnosti so životom na Slovensku podobne zaostávala za Českou republikou, avšak v roku 2010 už bola na Slovensku mierne vyššia ako v Čechách. „Vo všeobecnosti sú v Čechách aj na Slovensku spokojnejší so životom ľudia s vyšším vzdelaním,“ uzatvára Kahanec.