Zo sociálne slabších skupín sa u nás darí ušetriť len dôchodcom

Sondy do života vybraných rodín o ich finančnom zabezpečení a hospodárení už niekoľko rokov pravidelne realizuje aj Spotrebiteľský inštitút Združenia slovenských spotrebiteľov. "Vychádzame pritom z oficiálnych štatistík Štatistického úradu SR, keď relatívne čísla premietame do výberovej vzorky sto domácností v každej z troch určených skupín," hovorí riaditeľ inštitútu Jozef Lounek. "Ide nám o empirický výskum problematických skupín obyvateľstva, ktorý nám potom pomáha lepšie ako strohé štatistiky pochopiť a charakterizovať aj ich spotrebiteľské správanie."

Zastúpené sú rodiny s deťmi do 15 rokov, dôchodcovia a rodiny v núdzi (napr. s nezamestnaným členom). "Naše poznatky jednoznačne potvrdzujú, že z týchto skupín sa darí ušetriť len dôchodcom. Zhruba 60 percent ich šetrí oficiálne - teda formou ukladania do bánk, zvyšných 40 percent peniaze drží doma, sú však aj prípady, že im peniaze ochraňujú príbuzní, dokonca aj susedia," s úsmevom komentuje niektoré zistenia J. Lounek. Práve empirický výskum môže totiž postihnúť aj takéto momenty.

V ďalších dvoch spomínaných problematických skupinách nemôže byť o šetrení vskutku ani reči. "Skôr ide o život na dlh," hovorí Lounek, pričom spresňuje, že čo sa týka rodín s malými deťmi, skúmajú len rodiny s dvoma deťmi. "S viacdetnými rodinami sa nám komunikuje veľmi ťažko, prípadne odmietajú komunikovať celkom, takže výsledky by sme nemohli pokladať za objektívne," dodáva.

Ako to teda vyzerá v nich? Negatívny previs 500 až 600 korún mesačne. Buď pomôže rodina, alebo si požičiavajú, väčšinou neoficiálne. Iba dvadsať percent problematických rodín má totiž šancu získať pôžičku oficiálnym spôsobom. Ešte horšia situácia je v rodinách s nezames...

Celý článok si môžete prečítať tu.