Vyše 60 % zamestnancov na Slovensku zarábalo vlani od 5 000 do 14 000 Sk
Pridajte názor4. 11. 2003 - Až 62 % slovenských zamestnancov vlani zarábalo mesačne od 5 000 do 14 000 Sk a približne jedno percento sa aj pri plnom úväzku nachádzalo v pásme do 5 000 Sk, ktoré do októbra 2002 zahŕňalo minimálnu mzdu
Bratislava 4. novembra (TASR) - Až 62 % slovenských zamestnancov vlani zarábalo mesačne od 5 000 do 14 000 Sk a približne jedno percento sa aj pri plnom úväzku nachádzalo v pásme do 5 000 Sk, ktoré do októbra 2002 zahŕňalo minimálnu mzdu. Vyplýva to z výberového zisťovania Štatistického úradu (ŠÚ) SR o štruktúre miezd za rok 2002, do ktorého sa zapojilo 1 997 organizácií s vyše 533 000 pracovníkmi.
Zo zisťovaní, ktoré nezahŕňali zamestnancov u živnostníkov, vyplynulo, že priemerná hrubá mzda v SR sa v roku 2002 dostala na 14 597 Sk a čistá mzda po očistení o dane a odvody dosiahla 11 478 Sk. "V intervale, do ktorého patrí aj hrubá priemerná mzda, teda od 14 000 Sk do 15 000 Sk, sa pritom vlani nachádzalo 5,7 % zamestnancov," uviedol na tlačovej besede generálny riaditeľ sekcie ŠÚSR Milan Olexa. Viac ako 15 000 Sk podľa jeho slov zarábalo v minulom roku len 29 % pracovníkov, pričom u žien sa tento podiel pohyboval iba na úrovni necelých 19 %.
Z regionálneho hľadiska bol na tom podľa očakávaní najlepšie Bratislavský kraj, ktorý s priemernou mzdovou úrovňou 19 475 Sk ako jediný prevýšil celoslovenský priemer, a to až o 33 %. Košický kraj sa s 14 297 Sk priblížil k priemeru, pričom ostatné regióny už boli len pod touto úrovňou. Najnižšiu mzdu, zodpovedajúcu 12 248 Sk, vykázali v Prešovskom kraji.
Z hľadiska vzdelania sa nad priemerom nachádzali pracovníci s vedeckou kvalifikáciou s 28 498 Sk a vysokoškolským vzdelaním s 24 222 Sk, ako aj bakalárskym so 16 500 Sk a vyšším odborným vzdelaním s 15 458 Sk. Ľudia so základným vzdelaním sa museli uspokojiť s platom, ktorý nedosiahol ani 10 000 Sk.
Až päťnásobok priemernej mzdy, teda vyše 74 300 Sk, zarábali vlani riaditelia a prezidenti veľkých podnikov. Na vyšších úrovniach sa pohybovali napríklad aj projektanti a analytici výpočtových systémov s hrubým platom 34 562 Sk a projektanti stavieb s 25 811 Sk. "Menej sú už odmeňované rutinné administratívne zamestnania ako napríklad účtovníci s hrubou mzdou 14 446 Sk alebo administratívni zamestnanci s 11 734 Sk," konkretizoval M. Olexa. Murári alebo maliari mali na výplatnej páske 11 521 Sk respektíve 10 744 Sk a k najmenej ohodnoteným patrili pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci. V poľnohospodárstve poberali mesačne len 8 909 Sk a v stavebníctve iba o 50 Sk viac.
