Radšej sociálne siete a mobil: Západný svet sa obrátil chrbtom k automobilovej kultúre

V USA, počet vozidiel na vodiča klesol z maxima 1,2 v roku 2007 na dnešných 1,15. Mladí Američania si získavajú vodičský preukaz neskôr, než tomu bolo v roku 1983, či dokonca v roku 2008. Dnes má menej Britov vo veku 30 rokov vodičák ako v roku 1990. A veľa mladých ľudí na oboch stranách Atlantiku nemá záujem o vodičský preukaz vôbec. Predaj áut by už možno nikdy nemusel dosiahnuť vrcholu pred recesiou. Môžu za to dve veci: urbanizácia a smartfóny.

Väčšina svetovej populácie dnes žije v mestách. Mladí ľudia sú stále viac ochotní zostať u svojich rodičov, než si zháňať vlastné bývanie, niekde na predmestí. Takmer dve tretiny amerických "millenials", alebo ľudí narodení po roku 1984, žije dnes v mestách a asi 40 % z nich tvrdí, že sa ani nikam neodsťahujú. Pre nich už autá nie sú tak dôležité ako symbol spoločenského postavenia a získanie vodičského preukazu už nepredstavuje cestu k tomuto postaveniu. Mestské centrá dnes nie sú pre vodičov príťažlivé. Veľa rôznych poplatkov, veľa semaforov, drahé parkovanie. Rozšírenie smartfónov s aplikáciami, ktoré umožnia prístup k informáciám v reálnom čase o harmonograme verejnej dopravy a ktoré pomohli rozšíriť služby „súkromnej taxi služby“, ako je Uber len presviedča majiteľov áut o tom, že ich nablýskané tátoše predstavujú len zbytočné náklady.

Záujem o vlastníctvo automobilov od recesie síce rastie, ale markantnejší nárast oproti roku 2007 je však len v jednej vekovej kategórii spotrebiteľov, 55-64. Naopak u spotrebiteľa vo vekovej kategórii 25-34 rokov nárast nie je takmer žiaden.


 

Telefónom sa ale podarilo zníženie vlastníctvo automobilov aj v inom ohľade. Tým, že už ľudia ľahko zostanú v neustálom kontakte, menej sadajú kvôli návštevám do auta. Danah Boydová, výskumníčka spoločnosti Microsoft, zaznamenala tento fenomén vo svojej knihe minulý rok, na mušku si vzala použitie komunikačných nástrojov medzi teenagermi. "To, čo znamenala v roku 1950 pre dospievajúcich návšteva drive-in, sa zmenilo v roku 1980 na návštevu nákupného centra, dnes je to Facebook, textové správy, twitter a ďalšie sociálne médiá," píše v knihe. Aj e-commerce má škodlivé účinky na vlastníctvo automobilu. Ak váš supermarket už ponúka donáškovú službu, výlety do hypermarketu za mestom sa stávajú zbytočné. Rovnako ako sa cez web objednávajú aj objemnejšie predmety z internetových obchodov.

Čo to všetko znamená pre automobilky? "Podľa nášho názoru môžeme očakávať stagnáciu v rozvinutom svete automobilového priemyslu, bez ďalšieho rastu zisku všetkých budúcich predajov vozidiel vychádzajúcich z predpokladu obmeny vozového parku," píše Schroders. Nigel Griffiths, hlavný ekonóm výskumnej firmy IHS, je ale optimistický. "Veríme, že dôjde k tejto štrukturálnej zmene, otázkou ale je, nakoľko bude významná v dlhodobom horizonte," hovorí a dodáva, že vo výhľadoch do budúcna je dobré byť opatrnejší. Jedným z dôvodov je, že ceny palív klesajú a výmenné kurzy sú volatilné. Nie je jasné, kde sa hladina vlastníctva áut usadí po recesii.

Ani rozvíjajúce sa trhy neponúkajú veľa dôvodov na optimizmus. Už aj po miernom zvýšení počtu automobilov v rozvojových krajinách, opakovane dochádza k upchatiu mnohých mestských uzlov, kvôli úplnej absencii urbanizmu. Od Bombaja po Nairobi, a rovnako aj po celej Číne už naliali obrovské množstvo peňazí do verejnej dopravy. A aj keď stále zostáva veľký priestor pre rast počtu osobných automobilov na týchto trhoch, trendy nasvedčujú tomu, že rozvíjajúce sa ekonomiky sa učia od západu prijať nové technológie a pravdepodobne sa vyhnú budovaniu miest, kde by bol základom automobil.