Priemerný Bratislavčan má vyšší disponibilný príjem než priemerný Portugalčan, Grék aj Pražan

Je pozoruhodné, že priemerný obyvateľ Bratislavy má vyššie disponibilné príjmy než priemerný Portugalčan či Grék. Dokonca ani väčšina regiónov Španielska a juh Talianska spolu s väčšinou Holandska nemá tak vysoké príjmy ako ľudia v Bratislave. Ide o ďalší znak toho, že ekonomické spory v Európe vlastne nie sú o jednotlivých krajinách, ale o regiónoch. Zaujímavé je aj to, že najvyššiu príjmovú rovnosť regiónov nájdeme v Rakúsku.

Nasledujúci graf znázorňuje priemerný disponibilný príjem v jednotlivých európskych regiónoch na hlavu v roku 2011 (čo sú posledné dostupné údaje). Tmavo zelená farba ukazuje najbohatšie oblasti, naopak svetlo žltá tie najchudobnejšie.

Celkovo je ale najviac zarážajúci fakt, že rozdiely v príjmoch nenájdeme medzi jednotlivými krajinami, ale medzi regiónmi. Pre príklad sa pozrime na juhozápad Španielska. Ide o najchudobnejší španielsky región, disponibilný príjem na obyvateľa dosahuje asi 11 000 eur ročne. Baskovia majú naopak priemerné príjmy vo výške takmer 20 000 eur. A ich príjmy sú vyššie, než príjmy v ktoromkoľvek regióne v Holandsku, väčšine Belgicka a veľkej časti Nemecka. Veľké príjmové rozdiely nájdeme aj v Taliansku, kde je zrejmý rozdiel medzi bohatým severom a chudobnejším juhom.

Deutsche Bank nedávno zverejnila analýzu, v ktorej sa zaoberá separatistickými hnutiami v Európe a s nimi súvisiacimi ekonomickými témami. Napríklad v Taliansku a Španielsku majú niektoré regióny väčšiu fiškálnu autonómiu ako iné. Výsledkom sú aj rozdiely v tom, koľko peňazí do daného regiónu tečie. Napríklad dva najbohatšie regióny Španielska, provincia Navarra a Baskicko, majú najvyššie disponibilné príjmy a tiež veľkú fiškálnu autonómiu. Zo zvyšku Španielska do nich ale tečie viac peňazí, než je suma, akou ony prispievajú zvyšku krajiny. Naopak Madrid a Katalánsko, teda dva ďalšie najbohatšie regióny, platí oveľa viac, než dostávajú.