Globálne dlhy, kam až porastú?

Rastúci vládny dlh vo vyspelých ekonomikách kompenzuje znižovanie zadlženia súkromného sektora. Rastúce štátne dlhy boli významnou príčinou expanzie globálneho dlhu od roku 2007. Štátny dlh vzrástol o 25 biliónov USD v rokoch 2007 - 2014, a to vrátane 19 biliónov USD, ktorý patrí vyspelým ekonomikám.

Niet sa čomu diviť, že nárast vládneho dlhu vyjadrený ako podiel dlhu na HDP bol najstrmší v krajinách, ktoré čelia najvážnejšej recesii (Írsko, Španielsko, Portugalsko a Veľká Británia). Výzvou pre tieto krajiny je nájsť spôsob, ako znížiť obrovské dlhy.

Dlh k HDP v rozvíjajúcich sa ekonomikách je o polovicu menší ako vo vyspelých ekonomikách (zdroj: McKinsey)

Vzhľadom na súčasný stav verejných financií, úrokových sadzieb, infláciu a predpokladanému reálnemu HDP by mal v najbližších piatich rokoch pomer verejného dlhu k HDP naďalej rásť v rozvinutých ekonomikách, vrátane Japonska, USA, Veľkej Británie a mnohých európskych krajín.

V celom rade vyspelých ekonomík sa očakáva, že ich verejný dlh ešte porastie vzhľadom k súčasnému predpokladanému rastu (vládny dlh k HDP zdroj: McKinsey)

 Na vine sú z väčšej časti hypotekárne úvery

Hlavnou príčinou zadlženia domácností po celom svete sú rastúce hypotekárne dlhy. Krásnym príkladom sú napríklad USA, kde zadlženie domácností vzrástlo z iba 16 % v roku 1945 až na 125 % v roku 2007 a to vďaka hypotekárnym úverom, ktoré predstavujú 78 % rastu dlhu. Hypotekárny dlh predstavuje väčšinu rastu zadlženia domácností aj v iných krajinách než v USA. Hypotéky v súčasnosti tvoria 74 % zadlženia domácností vo vyspelých ekonomikách a 43 % v rozvojových ekonomikách, kde úvery domácností zahŕňajú aj pôžičky pre malé rodinné firmy.

Daňová motivácia k dlhu

Realitné a úverové bubliny pomohli naštartovať finančnú krízu v roku 2008. Tvorcovia menovej a fiškálnej politiky by sa nad týmto problémom mohli zamyslieť a prehodnotiť daňové úľavy pri hypotékach pre domácnosti. Vládne podpory trhu s nehnuteľnosťami sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia, avšak zahŕňajú najmä daňový odpočet zaplatených úrokov a zvýhodnené daňové sadzby pre zisk z predaja nehnuteľností. Hoci sú tieto stimuly zvyčajne prijímané na podporu určitých sociálnych cieľov, ktoré majú za úlohu stimulovať vlastníctvu realít, v praxi však poskytujú najväčší prínos pre domácnosti s vysokými príjmami, ktoré platia najvyššie dane. Okrem toho tiež pomáhajú vytvárať realitné bubliny tým, že podporujú domácnosti, aby si vzali vyššiu hypotéku a kúpili drahšie rezidencie. Zo strany zákonodarcov by bolo vhodné prehodnotiť mix poskytnutých stimulov pre vlastníctvo nehnuteľností a vyvážiť ciele oproti verejným stimulom pre ďalšie investície, najmä pre tie, ktoré rozšíria dlhodobú produkčnú kapacitu ekonomiky.

Autorom je Eva Mahdalová, analytička Colosseum, a.s.