B. Hrbáň:Každé mesto vyzerá v podstate tak, ako jeho obyvatelia

Niektorí kritici považujú Bratislavu za jedno z najškaredších hlavných miest v Európe. Vytýkajú jej napríklad priveľkú heterogénnosť - nie je nič neobvyklé vidieť medzi starodávnymi budovami novú sklenenú poisťovňu, medzi panelákmi päť rodinných domov. Aký je váš názor?

- Nemyslím si, že Bratislava je mimoriadne škaredé mesto. Je to úplne obyčajné mesto, ktorých sú, napríklad, v Nemecku desiatky. Dôležité však je, s akým mestom ju porovnávate. U nás totiž bola vždy tendencia porovnávať sa s Prahou. To je však ako keby ste porovnávali Dávida s Goliášom - Praha je jednoducho mesto inej kategórie, do ktorej patria Benátky alebo Amsterdam. A to, že Bratislava pôsobí heterogénne, nie je preto, že by tu boli mimoriadne zlí architekti alebo peniaze mali zvláštnu moc. Je to výsledok veľmi rýchleho rastu - od roku 1945 sa v podstate zväčšila osemnásobne, nielen čo sa týka obyvateľov, ale celého územia. Navyše nerástla prirodzeným vrstvením. To znamená, že sú tu veľké skoky - na jednej strane malé historické staré mesto, potom pár poloprázdnych lokalít starej periférie a na druhej strane panelové sídliská vtlačené medzi pôvodné dediny. Pri svojom raste však mesto ostalo veľmi riedke. No a dnes sa medzery zapĺňajú tým, čo kto potrebuje. Bratislava možno nie je pekné romantické mesto, ale podľa mňa má šancu byť aspoň príjemným a moderným. Napríklad Bukurešť je úžasné mesto práve preto, že je heterogénne. Môžete tu vidieť päťposchodový dom, vedľa neho malý domček so záhradkou a medzi nimi električkovú trať. Dobrým príkladom sú aj nemecké mestá ako Stuttgart alebo Kassel, ktorých väčšia časť bola zničená, a preto sa do pôvodnej štruktúry v centre postavili po vojne úplne nové domy. Nedá sa pritom povedať, že by sa v nich žilo nepríjemne, naopak. Ale to už jednoducho nie sú autentické historické mestá.

Július Satinský vo svojej knihe Chlapci z Dunajskej ulice prirovnal komunistických architektov k zubárovi, ktorý "by v ústnej dutine spravil horný rad zubov podľa svojich predstáv: jeden strieborný, dva zlaté, potom by dva zuby vynechal, na ďalšom zube by vyvŕtal spredu dieru". Nostalgicky tu spomína, ako Bratislava kedysi vyzerala a ako boli mnohé zákutia po vojne bez ľútosti zničené...

- Je to dosť zložitý problém. Tvrdiť, že všetko zlo našich miest spôsobili výlučne architekti, nie je celkom korektné. I keď tým nechcem nekriticky brániť našu profesiu, pretože naozaj mnoho architektov nestačí reagovať na rýchly vývoj spoločnosti. Akoby už neboli umelci, ale skôr manažéri, ktorí musia v dlhom časovom horizonte koordinovať všetky zložky náročného procesu - od klienta, cez prostredie, úrady, rozpočet atď. Na druhej strane si myslím, že každé mesto vyzerá v podstate tak, ako vyzerajú jeho obyvatelia, resp. ako sa k nemu stavajú. To znamená, že je vizitkou celého obyvate...

Celý článok si môžete prečítať tu »».