Schreyerová: Finančnú solidaritu bohatých s chudobnými nemožno v EÚ spochybniť

Brusel 7. novembra (TASR) Na finančnú solidaritu s novými chudobnejšími štátmi vyzýva členské krajiny EÚ rozpočtová komisárka Michaele Schreyerová. Aj v budúcom rozpočtovom období po roku 2006 budú podľa nej v únii čistí prispievatelia a čistí prijímatelia peňazí.

"Európske spoločenstvo je spoločenstvom solidarity, to nemožno spochybniť," povedala komisárka v rozhovore pre bruselský týždenník European Voice.

O novom rozpočtovom rámci sa už v komisii začala diskusia, koncom mesiaca by mala exekutíva EÚ predložiť prvé predbežné návrhy. Schreyerová v rozhovore načrtla, ako by mohol nový finančný výhľad vyzerať. EÚ musí zvýšiť svoj rozpočet a presmerovať ho tak, aby dokázala čeliť výzvam rozšírenia. Do úvahy treba tiež brať nové kompetencie, ktoré únia získa vďaka pripravovanej ústave, napríklad väčšiu zodpovednosť za ochranu hraníc či bezpečnosť potravín.

Noví členovia zvýšia HDP únie len o šesť percent. To znamená, že čistí platcovia, teda krajiny, ktoré platia do rozpočtu viac ako z neho dostávajú, budú musieť naďalej plniť pokladnicu, uviedla komisárka.

Záťaž na jednotlivé štáty by však mala byť rovnomernejšie rozdelená. Preto si Schreyerová myslí, že je nevyhnutné zrušiť tzv. britský rabat, vďaka ktorému Londýn platí ročne o tri miliardy eur menej, ako by mal. Táto zľava by mala byť nahradená spravodlivejším systémom, EK uvažuje o všeobecnom systéme kompenzácií, ktorý by straty vyrovnával všetkým čistým platcom.

Schreyerová trvá na tom, že únia potrebuje zvýšiť svoje výdavky. Hoci aj teraz môže míňať 1,27 % HDP, v uplynulých rokoch dosiahli jej výdavky len sumu medzi 1,02 a 1,2 %.

"Berúc do úvahy výzvy, ktorým čelíme, nesmieme počítať s nižším alebo rovnakým rozpočtom. Niektoré členské štáty tvrdia, že v budúcnosti by to malo byť len jedno percento HDP, to nebude fungovať," myslí si komisárka.

Zdôrazňuje však, že aj keď dôjde k zvýšeniu výdavkov, nebude to nad limit 1,27 % HDP, na ktorom sa členské štáty dohodli v roku 1999. Schreyerová potvrdila, že na nedávnom seminári EK na túto tému nikto nežiadal tento strop zmeniť.

Priority sú podľa komisárky dôležitejšie než čísla. Únia by mala míňať viac na oblasti, ktoré sú dôležité pre širokú verejnosť, ako spravodlivosť, vnútro, práva občanov, bezpečnosť potravín či boj proti šíreniu prenosných chorôb. "Navrhneme, aby boli spravodlivosť, vnútro a občianske záležitosti samostatnou kategóriou výdavkov," povedala Schreyerová.

Peniaze z oblastí, ktoré tradične pohltia najviac výdavkov, napríklad poľnohospodárstvo či štrukturálna politika, by chcela presmerovať do oblastí s "pridanou hodnotou" pre EÚ, napríklad výskum. Medzi finančnými prioritami Schreyerovej je tiež zahraničná politika únie.

Komisárka chce tiež zmeniť systém financovania rozpočtu únie z "vlastných zdrojov", ako sú príjmy z ciel a časť dane z pridanej hodnoty, ktorú vyberú členské štáty. Rada by videla "priamu európsku daň", ktorá by však nebola novým daňovým zaťažením občanov. "Peniaze by sme mali vziať z existujúcich daní, ktorých základ je harmonizovaný, časť z nich by bola priamo pridelená rozpočtu EÚ," navrhuje Schreyerová.

Napríklad isté percento DPH vyzbieranej členskými štátmi by išlo priamo na financovanie EÚ. Neznamenalo by to však harmonizáciu sadzieb DPH v únii, nezvýšilo terajšie príjmy únie ani daňové zaťaženie občanov, len by to bol prehľadnejší systém financovania rozpočtu, vysvetlila komisárka.