Odzvonilo daňovým rajom?

Ako mnoho pojmov vo finančnom svete, ani pre „offshore“ centrá (OFC) neexistuje jasná definícia. Zvyčajne sa charakterizujú ako územia, ktoré priťahujú veľké počty ne-rezidentov (občanov a podnikateľských subjektov z iných krajín) a ich kapitálu. Typické offshore centrum má tieto znaky:

• Nízke alebo žiadne dane z podnikania a investícií.
• Žiadne zrážkové dane (dane vyberané pri zdroji, napr. daň z úrokov).
• Jednoduché a pružné predpisy na zakladanie firiem a udeľovanie licencií.
• Jednoduché a pružné pravidlá na dozor nad finančnými inštitúciami.
• Voľné predpisy o správe zverených prostriedkov.
• Od finančných inštitúcií a podnikov formálne sídliacich v offshore centre sa nevyžaduje fyzická prítomnosť.
• Vysoký stupeň obchodného tajomstva a utajenia identity majiteľov účtov a konateľov firiem.
• Miestni obyvatelia spravidla nemôžu využívať ani jednu z týchto výhod, tie sú určené len pre cudzincov.

Spoločným znakom OFC je teda priaznivá daňová klíma a voľné predpisy o regulácii. Hlavným faktorom podporujúcim rast OFC bolo zavádzanie náročných regulačných požiadaviek na činnosť finančných inštitúcií (kapitálová primeranosť, pravidlá na zverejňovanie informácií, tvorba rezerv atď.) a zvyšovanie daní z kapitálu v priebehu rokov 1960 - 1980. Napríklad rast Londýna ako veľkého finančného centra je priamo spojený s prijatím niektorých zákonov v USA obmedzujúcich podnikanie v bankovníctve, najmä zákona o zdaňovaní úrokov (1964), zákona o úveroch a devízach (1965), zákona o vytváraní rezervných položiek (1977) a zákona o limitovanom objeme vkladov na požiadanie (1979).

Americké banky vyriešili problém regulácie tak, že si otvorili pobočky v Londýne a formálne na ne presunuli veľkú časť účtovných aktív. Keď sa aj v Británii začali aplikovať tvrdšie zákony, londýnske finančné inštitúcie si otvorili pobočky na vybraných ostrovoch („offshore“) neďaleko anglického pobrežia, napríklad na Jersey, Guernsey a Isle of Man. Britská vláda sa nehanbila odvolávať na tisíc rokov staré zmluvy s vikinskými náčelníkmi a tvrdila, že tieto územia nie sú formálne inkorporované do Veľkej Británie, ale sú len „majetkom britskej koruny“ a niektoré medzinárodné zmluvy pre ne neplatia (najmä nie zmluvy aplikované v rámci EÚ). Môže sa nám zdať, že ide o schizofréniu, ale tento postoj má svoju logiku. Britský daňový úrad síce nemôže pôsobiť na britských OFC tak efektívne ako doma, ale väčšinu inštitúcií na OFC založili a riadia britskí občania, od ktorých si zasa daňový úrad svoje peniaze vymôže.

OFC priťahujú veľké množstvo kapitálu, ktorý je v nich však prítomný len formálne, v účtovných knihách. Reálny kapitál je investovaný na hlavných svetových trhoch peňazí a kapitálu (Londýn, New York, Tokio, Hongkong atď.). OFC sú notoricky známe dôsledným utajovaním väčšiny transakcií. Nedá sa preto ani len odhadnúť, koľko peňazí sa ročne preleje cez ich účty. Štúdia Medzinárodného menového fondu naznačila, že len objem bankových aktív zapísaných na OFC vzrástol v rokoch 1992 - 1997 na 5 triliónov dolárov. Hodnota aktív investičných spoločností a podielových fondov bude pravdepodobne ešte väčšia. Pomenovanie offshore zvyčajne vyvoláva asociácie s neprehľadnými alebo dokonca nezákonnými finančnými transakciami. Existuje však veľký počet offshore centier, ktoré sa snažia aplikovať medzinárodné kvalitatívne štandardy vo finančných službách a dávajú veľký pozor, aby sa nestali strediskami pokútnych operácií. Z toho dôvodu sa niektoré takéto centrá dokonca bránia označeniu offshore.

Ktoré aktivity sa na OFC vyskytujú najčastejšie?

Udeľovanie licencií na bankové podnikanie. Nadnárodné spoločnosti si v OFC rady zakladajú účelové banky, cez ktoré vykonávajú svoje devízové transakcie alebo financujú joint ventures. Banka formálne sídliaca na OFC poskytuje hlavne služby súvisiace so správou fondov (globálna správa majetku, účtovníctvo, administratíva a platobný styk). Reálne peňažné operácie sa vykonávajú v sesterskej banke, ktorá je formálne dcérou offshore banky.

Zakladanie účelových firiem. Najčastejšie ide o firmy holdingového typu, ktoré často aj emitujú akcie alebo zbierajú kapitál iným spôsobom. V niektorých OFC sú nominálnymi riaditeľmi a konateľmi týchto firiem domáci občania, ktorí de facto kryjú pravých majiteľov. Niektoré OFC povoľujú aj pri verejne neobchodovaných emisiách akcie na doručiteľa. Inde sú akcie na meno, ale nevedie sa žiadny verejný register akcionárov.

Zakladanie poisťovacích spoločností. Vo vyspelých krajinách OECD musia poisťovne dodržiavať veľmi prísne pravidlá o rozložení aktív a vytvárať vysoké poistné rezervy. V tomto prípade si poisťovňa zriadi na OFC pobočku a zaistí v nej svoje riziká. Znižujú sa tak náklady na vytváranie rezerv.

Emitovanie sekurizovaného dlhu. V tomto prípade si firma otvorí na OFC pobočku a emituje dlhopisy istené majetkom, ktorý je formálne pripísaný na OFC subjekt. Výhodou postupu je priaznivé daňové prostredie na OFC. Napríklad pre banky je veľmi výhodné získavať týmto spôsobom kapitál na zvýšenie základného imania.

Správa a ochrana aktív. Existuje veľa bohatých jednotlivcov i firiem, ktorí neveria finančnému systému svojej vlastnej krajiny a radšej odkladajú peniaze vonku. Peniaze sú na OFC dobre chránené a orgány z domovského štátu jednotlivca (súdy, prokuratúra, právnici) majú malú šancu sa k nim dostať.

Daňové zvýhodnenia a daňové podvody. Osobitne nadnárodné spoločnosti smerujú obeh peňazí cez svoje pobočky v OFC. Na základe fiktívnych cien v obchodných zmluvách a nízkych daní na OFC je celkové daňové bremeno omnoho nižšie ako v domovskej krajine. Pranie špinavých peňazí. Peniaze získané ilegálnym spôsobom sa najlepšie vyperú na tých OFC, kde sa prísne dodržiava bankové tajomstvo a neexistuje špeciálny dozor.

Nie je ťažké pochopiť, že aktivity OFC nie sú po chuti regulátorom finančných služieb a daňovým úradom vo vyspelých krajinách. Keby to bolo len na nich, žiadne OFC by už dávno neexistovali. Väčšina OFC sú však nezávislými štátmi, a teda mimo dosahu úradov z krajín OECD. Preto sa zvolil iný postup. Skupina najvyspelejších krajín G7 vytvorila tzv. Fórum pre finančnú stabilitu. Fórum má veľa úloh, ale jeho hlavným poslaním je vypracúvanie návrhov na medzinárodné štandardy vo finančných službách a udržiavanie stability svetového finančného systému. Zriadenie fóra bolo priamou reakciou na pustošivé finančné krízy v Mexiku, juhovýchodnej Ázii a v Rusku. Fórum vytvorilo osobitnú pracovnú skupinu pre OFC, ktorá skúmala prípadné riziká existencie OFC pre stabilitu svetových financií. Pracovná skupina došla k záveru, že OFC síce nepredstavujú priame nebezpečenstvo vo vzťahu k finančným krízam, ale vyvolávajú dva druhy rizík:

1. Slabý dozor, nedostatok spolupráce s medzinárodnými inštitúciami a netransparentné aktivity na OFC môžu sťažiť identifikáciu rizík na finančnom trhu.
2. Ak OFC podporujú pranie špinavých peňazí, daňové úniky a finančné zločiny, narúšajú tým integritu trhu, pretože znemožňujú prácu polície, súdov a dozorných orgánov.

Skupina štátov zastúpená vo Fóre pre finančnú stabilitu síce nemôže existenciu OFC zakázať, ale je pevne rozhodnutá nasadiť im príslušný chomút. Inými slovami chce, aby OFC dodržiavali tie isté medzinárodné finančné štandardy ako vyspelé krajiny. Z týchto štandardov spomenieme len tie najdôležitejšie:

• Bazilejské základné princípy pre efektívny bankový dozor (ide najmä o kapitálovú primeranosť. Pravidlá pre výber konateľov, systémy manažmentu bankových rizík).
• Štandardy
  Zdielať na FacebookuDiskusia 1