Zápisník investora: Dlhodobá výnosnosť komodít

Gorton a Rouwenhorst vydali v roku 2006 dlhodobý test (od roku 1954 do roku 2004) výnosnosti investície do komodít. Vo svojej práci zistili, že umiestnenie časti peňazí do komodít (komodity v modelovom portfóliu majú všetky rovnakú váhu) malo pre investora prínos v znížení rizika portfólia pri zachovaní dlhodobej výnosnosti. Teraz svoju prácu aktualizovali o desať rokov do konca roku 2014 a spolu s Geeteshem Bhardwaj uverejnili štúdiu Facts and Fantasies about Commodity Futures Ten Years Later.

V pôvodnom teste výkonnosti portfólia komoditných futures bolo zistené, že dlhodobá držba komodít prináša investorovi obdobný výnos, ako dosahujú globálne akcie. Taktiež Sharpov pomer bol veľmi podobný. Korelácia komodít a akcií bola pritom nízka, v niektorých obdobiach bola dokonca záporná. Odporúčanie preto znelo jasne: zaradiť komodity do portfólia.

Od roku 2004 sa vo svete odohralo mnoho významných udalostí: prudký ekonomický rozmach Číny, finančná kríza a globálna recesia a oživenie ekonomického rozmachu v dôsledku rozsiahleho monetárneho stimulu. Prakticky sme boli svedkami celého ekonomického cyklu od expanzie k recesii a späť. Desať rokov dodatočného testu teda má dobrú vypovedaciu hodnotu.

V uplynulých desiatich rokoch malo portfólio zložené z komoditných futures Sharpov pomer na úrovni 0,24, čo je výrazne menej oproti obdobiU z pôvodnej štúdie. Vtedy bol Sharpov pomer na dvojnásobnej hodnote 0,43. Pre porovnanie akcie mali Sharpov pomer v uplynulých desiatich rokoch 0,48 a dlhopisy 0,56. V pôvodnom teste bol Sharpov pomer u akcií 0,38 a u dlhopisov 0,26. Predchádzajúci graf tieto horšie údaje vizuálne potvrdzuje.

Zaujímavý je fakt, že pomer komodít v stave Backwardation, keď sú ceny kontraktov s bližšou splatnosťou nad cenou kontraktov so vzdialenejšou splatnosťou, bol v uplynulých desiatich rokoch len 26 %. V pôvodnej štúdii bolo v Backwardation 37 % komodít. Backwardation ukazuje určitý nedostatok komodít na trhu. Môžeme teda povedať, že momentálne je ponuka základných surovín na trhu dostatočná. Historické štatistiky ukazujú, že čím viac komodít sa v ňom nachádza, tým je vyššia šanca, že ceny komodít ako celok porastú.

Korelácia cien komodít s akciami sa výrazne zvýšila, a to najmä u týchto sektorov: kovy, energia, obilniny. Dôvodom je predovšetkým väčší záujem finančných investorov o komoditné trhy. Od roku 2004 sa Open Interest (počet otvorených kontraktov) u komodít v priemere viac ako zdvojnásobil. Korelácia bola vysoká najmä v období finančnej krízy, keď dosahovala až 70 %. V roku 2014 poklesla korelácia do pásma 0 až 10 %, čo je dlhodobý priemer.

Ďalším významným zistením je, že korelácia výnosov komodít s infláciou sa ešte zvýšila na takmer 65 %. V pôvodnej štúdii bola korelácia 45 %. Akcie mali v uplynulých desiatich rokoch koreláciu s infláciou približne 20 % (v pôvodnej štúdii -25 %) a dlhopisy dosiahli s infláciou koreláciu -27 % (v pôvodnej štúdii -22 %). Z tohto zistenia sa dá jasne konštatovať, že komodity sú jasnou voľbou, ak investor očakáva rast inflácie.

Komoditné indexy zatiaľ v tomto roku stagnujú. Do mája sme síce sledovali tlak na rast cien, ale s prehĺbením gréckej krízy nastal na trhu výpredaj. Indexy tlačí od polovice júna dole najmä pokles cien ropy. Do komodít sa dá investovať pomocou derivátov alebo pomocou ETF. Pre dlhodobých investorov môže byť zaujímavý napríklad PowerShares DB Commodity Index Tracking Fund (ticker: DBC). Myslíme si, že investori by mali sledovať najmä informácie o inflácii. Ak sa začne zvyšovať, tak bude vhodné diverzifikovať časť portfólia aj do komodít.

Autorom je Boris Tomčiak, vedúci oddelenia Asset management, Colosseum