Grécka tlač: Syriza sa rozpadá

Podľa konzervatívneho denníka Kathimerini sa opäť prejavili "odstredivé tendencie" v premiérovom zoskupení. Rozpad strany je zrejme neodvratný a vylúčené nie sú ani predčasné voľby. Denník Ta Nea súdi, že Tsipras bude neúnavne bojovať za dosiahnutie dohody s veriteľmi a následne zúčtuje s opozíciou vo vlastnej strane.

V snahe dohodnúť sa s veriteľmi na treťom záchrannom programe, vo výške až 86 miliárd eur, schválil grécky parlament v posledných dňoch sériu úsporných reforiem. Prvý balík sa týkal predovšetkým dôchodkov, dane z pridanej hodnoty a riadenia štatistického úradu, druhý reformuje súdne konania a presadil aj nové pravidlá pre ozdravenie bánk.

Aténsky spravodajský portál in.gr uviedol, že už v piatok by mali do gréckej metropoly doraziť zástupcovia veriteľov, teda Európskej komisie, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej centrálnej banky (ECB). Doplniť by ich mal aj zástupca Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), z ktorého by mala Grékom plynúť finančnú pomoc.

Európska komisia je s prijatím reforiem v gréckom parlamente "nadmieru spokojná". Grécko tým podľa hovorcu EK urobilo "ďalší dôležitý krok smerom k splneniu svojich záväzkov". Rozhodnutie gréckych zákonodarcov privítala aj nemecká vláda.

Podľa BBC teraz Grékov nečaká nič iné ako ďalšie šetrenie. Do októbra by sa mali prijať mohutná reforma dôchodkového systému, začať by sa malo s privatizáciou prevádzkovateľa elektrickej  prenosovej sústavy ADMI, zmeniť by sa mala napríklad aj regulácia otváracích hodín a reformy zasiahnu pravdepodobne aj vlastníctvo lekární, mliekarní a pekární. Na trhoch práce by malo dôjsť k modernizácii pravidiel pre kolektívne vyjednávanie, štrajky a kolektívne prepúšťanie. Veritelia požadujú aj posilnenie finančného sektora, a to najmä s ohľadom na vylúčenie možnosti politického zasahovania do personálneho obsadenia. Odporučili tiež výrazne rozšíriť plán privatizácie a modernizovať a posilniť grécku štátnu správu.

Ak sa podarí nový záchranný program pre Grécko dojednať, stane sa podľa BBC opäť zdrojom napätia medzi Aténami a veriteľmi. Grécka vláda bude pravdepodobne naďalej pod silným tlakom odborov a reformy povedú aj k ďalším protestom občanov. "Budeme pokračovať v našej bitke, aby barbarský záchranný program neprešiel," vyhlásili odborári zastupujúci zamestnancov verejného sektora.

Grécko podľa BBC teraz potrebuje hlavne hospodársky rast, ktorý by umožnil znižovať verejný dlh vo vzťahu k HDP. Ani dostatočný rast a príjmy z privatizácie by ale údajne neumožnili dlh znížiť natoľko, aby úplne zmizla požiadavka na odpustenie jeho časti. To by však údajne narazilo na tvrdý odpor v krajinách hlavných veriteľov. Podľa mnohých komentátorov sa tak otázka Grexitu, teda odchodu Grécka z eurozóny, v politickej debate ešte určite objaví.