Maroko ako solárna superveľmoc: Energiu chce vyvážať aj do Európy

Marocký Warzazát neďaleko rozprávkového pohoria Atlas je centrom filmového priemyslu severoafrickej krajiny. K takzvanému "Oualywoodu" však čoskoro v meste pribudne aj solárny priemysel. Komplex štyroch obrích slnečných elektrární je dnes najväčšou solárnou elektrárňou na svete. Do roku 2020 pomôže Maročanom zabezpečiť z obnoviteľných zdrojov takmer polovicu potrebnej elektriny. A to nie je ani zďaleka všetko. Nevyužitú energiu chce Marocké kráľovstvo vyvážať aj do Európy. Projekt na využitie doteraz nespotrebovanej energie púšte môže z krajiny razom urobiť solárnu superveľmoc.

Solárna elektráreň vyšla podľa britského Guardianu 9 miliárd dolárov. Nemalé čiastky poskytli medzinárodné inštitúcie ako Európska investičná banka, Svetová banka a tiež marocká vláda. Prevádzka bude pracovať s drahšou a menej rozšírenou zrkadlovou technológiou, ktorá oproti známym solárnym panelom dokáže energiu vyrábať aj po západe slnka. Na rozlohe veľkej ako marocká metropola Rabat vygenerujú štyri elektrárne 580 MW elektriny, čo je dosť pre milión domácností.

Každé parabolické zrkadlo je vysoké 12 metrov a je namierené na oceľové potrubie, ktorým preteká médium - HTF (Heat Transfer Fluid). Teplota média dosahuje až 393 ° C. Potrubie sa vinie ako had až ústí do tepelného zariadenia. Tu je zmiešané s vodou tak, aby sa vytvorila para, ktorá roztočí turbíny generátorov.  HTF je vlastne syntetický termálny olej, ktorý je vháňaný smerom k tepelným tankom obsahujúcim roztavený piesok. Ten je schopný udržať tepelnú energiu až do troch hodín, čo umožňuje elektrárni zásobovať elektrickou energiou domácnosti až do noci. Zrkadlá sú umiestnené v radoch z dôvodu minimalizovania ich poškodeniu pieskom počas púštnych búrok.



O veľkom potenciáli energie zo Slnka vie ľudstvo už niekoľko desaťročí. Krátko po jadrovej havárii v Černobyle v roku 1986 na jej silu upozornil nemecký fyzik Gerhard Knies. Vypočítal, že na púšte celého sveta dopadne za šesť hodín zo slnka toľko energie, koľko ľudstvo spotrebuje za celý rok. Po tomto zistení vedcom zostávalo už len vyriešiť to, ako túto energiu z púšte dopraviť tam, kde ju potrebujeme. "Nie sme producentom ropy, 94 percent energie dovážame, čo náš štátny rozpočet značne zaťažuje," povedala Guardianu marocká ministerka životného prostredia Hakimael-Haia. "Navyše dotujeme aj fosílne palivá, takže keď sme počuli o potenciáli solárnej energie, povedali sme si prečo to neskúsiť."

Prvá etapa projektu pomaly končí a Maročania už pokukujú za hranice krajiny. Energiu by radi dodávali až na Blízky východ. Cieľom jeho veličenstva Mohamada VI. je predovšetkým posvätná Mekka. Či už sa toto želanie podarí realizovať alebo nie, existujú aj ciele, ktoré sú na dosah. Podľa Marockej agentúry pre solárnu energiu (Masen) by mohol mať vývoz slnečnej energie stabilizačný efekt medzi krajinami v regióne. Maroko na tom už pracuje. Rokuje s Tuniskom a kľúčové je pre neho aj smerovanie cez Stredozemie na sever. "Sme presvedčení, že je možné vyvážať energiu do Európy," vyjadril sa hovorca Masen Maha el-Kadiri. "Najprv ale budeme musieť vybudovať prepojovacie zariadenie, kadiaľ energiu budeme môcť dodávať."