P. Rusko: Bohaté ekonomické prostredie sa narovnáva oveľa rýchlejšie

Investičnými stimulmi, ale aj ďalšími otázkami slovenskej ekonomiky a priemyslu, sa zaoberali účastníci diskusného fóra HNClubu - Klubu Hospodárskych novín. Hosťom podujatia bol podpredseda vlády SR a minister hospodárstva Pavol Rusko. Jeho vystúpenie sme priniesli včera, dnes uverejňujeme prvú časť diskusie.

Serafína Ostrihoňová, primátorka Zlatých Moraviec: - Nehovorím len v mene Zlatých Moraviec, ale aj ako predsedníčka podžitavského regiónu 40 obcí, aj v mene 18 primátorov, pod ktorých prešli nemocnice. Myslím si, že sa so mnou stotožnia aj predsedovia VÚC, ktorí majú na starosti nemocnice. My sme urobili všetko pre to, aby sme zdravotnícky systém ozdravili. Znížili sme záväzky všetkých našich nemocníc na 90 miliónov. Ale dávam vám do pozornosti to, že jeden meter musí byť na všetkých. Nemocnice, veľké kolosy tvoria 650-miliónový dlh. Zbytočne budeme robiť akékoľvek ozdravovacie opatrenia, keď iní budú tunelovať ďalej.

Pavol Rusko: - Robíme všetko pre to, aby platil jeden meter. Je to o celom reťazci ľudí. Jeden minister povie, že platí a desiati úradníci okolo urobia všetko pre to, aby neplatil, lebo majú na to svoje dôvody. Presadzuje sa to oveľa ťažšie ako sa to hovorí. Keď to minister dokázal urobiť, keď vstúpil do osích hniezd typu Bratislava a Košice, tak prejavil dosť veľa odvahy na to, aby mu ľudia aspoň trochu verili, že mieni uplatňovať rovnaký meter pre všetkých, a nielen v zdravotníctve. Ale chvíľu to potrvá.

Peter Beck, výkonný riaditeľ, priemyselný park Poprad: - S investičnými stimulmi určite súvisí aj zákon č. 193 z roku 2001 o priemyselných parkoch. Môžem povedať, že tento zákon je dnes neúčinný. Pokiaľ chceme dostať podľa zákona investorov, musíme vykúpiť pozemky. Tie sú väčšinou v správe Slovenského pozemkového fondu po 330 Sk podľa vyhlášky 465 z roku 1991. Z celkovej ceny investície je to asi 35 percent finančných prostriedkov, čo je neadekvátne. Chceme doručiť žiadosť o priemyselný park v Poprade, kde celková výška investícií investorov je okolo 200 miliónov korún. Na pozemkovom fonde nám povedali, že od 1. januára nebudú môcť urobiť prevod pozemkov, pretože platí reštitučný zákon a všetky pôdy, pozemky, ktoré sú v správe Slovenského pozemkového fondu, sú zastavené.

Občania majú stále dojem, že môžeme vykupovať pôdu po 1 700 a 2 000 korún ako Tesco a Kaufland. Našou snahou je ponúknuť čo najatraktívnejší pozemok, s inžinierskymi sieťami a s ďalšími stimulmi. Súčasný zákon ráta s 30 percentami prostriedkov, ktoré musí zložiť obec. Je to 51 miliónov korún, musíme ich garantovať bankou. Keď máme vychádzať investorom v ústrety, tak nie sme to schopní splatiť. Aké sa dajú podniknúť kroky aj pre tých menších investorov?

Pavol Rusko: - Hovoríte trochu po funuse, už sme schválili novelu zákona o priemyselných parkoch. Spolufinancovanie mesta je 5, nie 30 percent, nie sú potrebné dva podnikateľské subjekty, stačí jeden. Znižuje sa administratívna náročnosť, sprehľadňujú sa finančné toky, zjednodušuje sa prístup k peniazom. Novela po schválení ide do medzirezortného pripomienkového konania a som presvedčený, že s ňou nebudú problémy.

Máme 54 obchodných radcov na komunikáciu so SARIO. Troch sme týždeň nemohli nájsť. Načo potom sú? Majú priamo komunikovať, otvárať dvere, hľadať príležitosti, vytvárať kontakty. Keď tam nebudeme my, budú tam iní.

Myslíme aj na domácich investorov. V návrhu investičnej stratégie sme zrovnoprávnili strategické investície, je jedno, odkiaľ prichádzajú. Ak sa Slovnaft rozhodne postaviť závod na zelenej lúke, bude mať práve také možnosti na investičné stimuly ako zahraniční investori. Vážme si každého, kto príde, ale aj sami seba.

Ivan Čarnogurský, prezident Zväz priemyselných podnikateľov: - Za 14 rokov všetky vlády ústami aj ministra hospodárstva, aj ďalších predstaviteľov, oznamovali, ako budú riešiť hospodársky rozvoj, ako budú riešiť problém zamestnanosti, problém životnej úrovne atď. Odpoveď je jednoduchá. Hovorili, čo by chceli, druhá je otázka, či vedeli, ako sa to dá, tretia, či mali odvahu to urobiť. Je jasné, že v demokratickom štáte hospodárstvo nebuduje vláda ani štát, ale buduje ho podnikateľský sektor. Ten je prakticky z 90 - 95 percent súkromný, čiže ide o súčinnosť. To je základný postulát, z ktorého by sme mali vychádzať.

Pri ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».