Biotechnologické akcie: rizikový, ale výnosný sektor trhu

Pridajte názor  Zdroj:

26. 9. 2001 - Rast biotechnologického priemyslu v prvej dekáde tohto storočia bude pravdepodobne vzhľadom na pokrok v oblasti počítačového modelovania, automatizácie laboratórnych techník, znalostí génov a proteínov pokračovať ešte intenzívnejšie

Wallin si presne pamätá ten deň, keď sa v roku 1995 dozvedela, že malý zhubný nádor, ktorý jej pred pár rokmi odstránili, sa rozšíril na pľúcach. Lekári jej vtedy predpovedali s chemoterapiou ešte jeden rok života, a bez nej najviac dva mesiace. Dnes už je Wallin zdravá. Podobne, ako aj v prípade inej ženy, 38-ročnej Colo Thorntonovej, ktorej život pred zhubnou rakovinou pečene zachránil liek známy pod názvom Proleukin. Ide o produkt, ktorý vyvinula americká biotechnologická spoločnosť Chiron a využíva sa pri liečbe rakoviny obličiek.

Hoci sa liek Proleukin zdá ako zázračný, dnes sa pri rastúcom trhu veľkého spektra liekov javí ako pomerne jednoduchý bežný liek. Biotechnologické firmy urobili v posledných rokoch obrovský pokrok v oblasti „ľudskej chémie", génov, vo výskume liekov orientovaných na mnohé choroby dneška, ako sú: srdcový infarkt, rakovina, anémia, hepatitída, poruchy rastu u detí, skleróza multiplex, reaumatická artritída, cukrovka a iné. Súčasný revolučný vývoj v oblasti biotechnológií by sa vari mohol porovnať s masovým zavádzaním výroby ocele v priemysle v 19. storočí alebo s rozvojom polovodičov v druhej polovici 20. storočia. Človek nemusí byť vedcom, aby dokázal vidieť, aké obrovské možnosti sa skrývajú za výskumom a činnosťou niekoľko stoviek biotechnologických spoločností (v USA existuje viac ako 1500 biotechnologických spoločností, kde pracuje asi 115 000 ľudí), a teda právom sú považované biotechnológie za technológie 21. storočia.

BIOTECHNOLÓGIA A JEJ HISTORICKÝ VÝVOJ

Čo je to biotechnológia? Jednoducho povedané, ide o „nejakú technológiu", pri ktorej sú využívané živé organizmy. S takouto definíciou ľudia využívajú biotechnológiu tisícky rokov na výrobu rôznych potravín (kvasiaci chlieb, jogurt, syr, víno, pivo atď.), textilných látok a iných tovarov. Napriek tomu pojem „biotechnológie" získal svoj význam nástupom génového inžinierstva, spojeného s aplikáciou jeho techník od medicíny až po poľnohospodárstvo. Podľa niektorých zdrojov korene modernej biotechnológie založili svojimi prácami vedci ako Louis Pasteur, Robert Koch a Gregor Mendel pred vyše 100 rokmi. Kým Pasteur a Koch vytvorili základy súčasnej mikrobiológie, Mendel opísal zákony genetickej dedičnosti. Ďalším míľnikom v histórii biotechnológie bolo objasnenie štruktúry DNA (deoxyribonukleovej kyseliny) a jej významu pri prenose dedičnej informácie na začiatku 50. rokov 20. storočia vedcami Jamesom Watsonom a Francisom Crickom (za čo získali neskôr Nobelovu cenu). Po tomto objave sa odkryli možnosti manipulácie s genetickými charakteristikami. V 70. rokoch vo viacerých laboratoriách amerických univerzít vyvinuli techniky na „vloženie" cudzieho génu do baktérie. Tým sa začína revolúcia vo vývoji biotechnológie. Prvým produktom novodobej biotechnológie bol inzulín. Ide o hormón produkovaný v pankrease a v ľudskom organizme je využívaný na reguláciu hladiny cukru v krvi. Pretože pacienti s cukrovkou nemajú dostatok vlastného inzulínu, musia sa spoľahnúť na adekvátny vonkajší zdroj regulácie cukru v krvi. V 20. rokoch minulého storočia bol inzulín prvýkrát izolovaný z pankreasu kráv a ošípaných, čo poskytlo efektívny spôsob liečenia cukrovky. Pretože však inzulín zo zvierat nebol identický s ľudským inzulínom, a zároveň s rastúcim počtom „cukrovkárov" sa pre biochemikov a molekulárnych biológov práve inzulín stal vhodným terčom použitia nových techník z oblasti genetiky na výrobu nových liekov. Inzulín bol vyrobený v roku 1978 v laboratóriách Herberta W. Boyera na University of California v San Franciscu nasledujúcim "trikom": synteticky vyrobený (človekom vyrobený) gén ľudského inzulínu bol vložený do baktérie Escheria coli. V tom istom roku vznikla na svete prvá biotechnologická spoločnosť: Genentech, Inc., ktorú založil mladý podnikateľ Robert A. Swanson a spomínaný biochemik Herbert W. Boyer. V roku 1982 bol schválený americkým Úradom pre potraviny a liečivá (FDA) 1. geneticky pripravený liek - ľudský inzulín americkej biotechnologickej spoločnosti Genentech, Inc., produkovaný baktériou. V roku 1983 spoločnosť Eli Lilly získala licenciu na výrobu inzulínu (Humulin). Od tohto prvého úspechu pokračuje aplikácia biotechnológie v oblasti medicíny fenomenálnym spôsobom.

Napríklad: v roku 1987 bol úradom FDA schválený Recombivax HB - vakcína proti hepatitíde B (Biogen, Inc.). V roku 1989 bol uvedený na trh geneticky pripravený proteín Epogen - produkt spoločnosti Amgen, Inc., pomáhajúci pacientom pri chorobách obličiek. Medzi ďalšie známejšie produkty amerických biotechnologických spoločností, ktoré patria z hľadiska tržieb k najpredávanejším, sú: Neupogen (Amgen, Inc., obnova bielych krviniek), Avonex (Biogen, Inc., skleróza multiplex), Cerezyme/Ceredase (Genzyme, Inc., liečba typu 1 Gaucherovho ochorenia), Enbrel (Immunex, Inc., pri reumatickej artritíde), Rituxan (IDEC Pharmaceuticals/Genentech, Inc., leukémia), Intron (Biogen/Schering Plough, Inc., leukémia) a iné. Biotechnologicky pripravené lieky „dobývajú" popredné priečky medzi liekmi vôbec. Napríklad v roku 1999 tri geneticky pripravené lieky patrili medzi 10 najpredávanejších liekov.

RAST BIOTECHNOLOGICKÉHO PRIEMYSLU

  • Rast biotechnologického priemyslu v prvej dekáde tohto storočia bude pravdepodobne vzhľadom na pokrok v oblasti počítačového modelovania, automatizácie laboratórnych techník, znalostí génov a proteínov pokračovať ešte intenzívnejšie. Napokon o raste biotechnologického odvetvia svedčia nasledujúce čísla z poslednej dekády:
  • Počas 80. rokov biotechnologický priemysel vyprodukoval 18 nových liekov a vakcín, počas dvoch rokov - 1998 a 1999 to bolo 33 biotechnologických liekov a len v prvej polovici roku 2000 to bolo ďalších 25.
  • Väčšina zo schválení v roku 1988 a 1999 boli nové lieky, hoci niekoľko schválení zo strany FDA predstavovalo rozšírenie liekov alebo vakcín na ďalšie choroby.
  • Počet patentov zo strany biotechnologických spoločností vzrástol z 3000 ročne na začiatku 90. rokov na 9000 ročne v roku 1998.
  • Biotechnologické firmy v prvej päťke spotrebovali asi 20 % výnosov na výskum a vývoj, kým farmaceutické firmy len 11 %.
  • Tržby z predaja a výnosy biotechnologického priemyslu sa medzi rokmi 1993 a 1999 viac ako zdvojnásobili. V roku 1999 tržby z predaja dosiahli 13,4 mld. USD a výnosy 20 mld. USD.
  • V roku 1999 bolo 17 biotechnologických spoločností ziskových. Za ďalšie 3 roky sa očakáva, že ziskových firiem bude 50.
  • V roku 2000 pribudlo do odvetvia asi 100 mil. USD formou nových emisií.

V nasledujúcej tabulke je prehľad niektorých najväčších biotechnologických spoločností (podľa trhovej kapitalizácie).

Spoločnosť Symbol Výnosy (v mil. USD) Trhová kapitalizácia (v mld. USD) Odhad zisku na akciu (EPS) Priemer. rast EPS za 5 rokov % podiel nákladov do výskumu na výnosoch
Amgen AMGN