Biotechnologické akcie: rizikový, ale výnosný sektor trhu
Pridajte názor26. 9. 2001 - Rast biotechnologického priemyslu v prvej dekáde tohto storočia bude pravdepodobne vzhľadom na pokrok v oblasti počítačového modelovania, automatizácie laboratórnych techník, znalostí génov a proteínov pokračovať ešte intenzívnejšie
Wallin si presne pamätá ten deň, keď sa v roku 1995 dozvedela, že malý zhubný nádor, ktorý jej pred pár rokmi odstránili, sa rozšíril na pľúcach. Lekári jej vtedy predpovedali s chemoterapiou ešte jeden rok života, a bez nej najviac dva mesiace. Dnes už je Wallin zdravá. Podobne, ako aj v prípade inej ženy, 38-ročnej Colo Thorntonovej, ktorej život pred zhubnou rakovinou pečene zachránil liek známy pod názvom Proleukin. Ide o produkt, ktorý vyvinula americká biotechnologická spoločnosť Chiron a využíva sa pri liečbe rakoviny obličiek.
Hoci sa liek Proleukin zdá ako zázračný, dnes sa pri rastúcom trhu veľkého spektra liekov javí ako pomerne jednoduchý bežný liek. Biotechnologické firmy urobili v posledných rokoch obrovský pokrok v oblasti „ľudskej chémie", génov, vo výskume liekov orientovaných na mnohé choroby dneška, ako sú: srdcový infarkt, rakovina, anémia, hepatitída, poruchy rastu u detí, skleróza multiplex, reaumatická artritída, cukrovka a iné. Súčasný revolučný vývoj v oblasti biotechnológií by sa vari mohol porovnať s masovým zavádzaním výroby ocele v priemysle v 19. storočí alebo s rozvojom polovodičov v druhej polovici 20. storočia. Človek nemusí byť vedcom, aby dokázal vidieť, aké obrovské možnosti sa skrývajú za výskumom a činnosťou niekoľko stoviek biotechnologických spoločností (v USA existuje viac ako 1500 biotechnologických spoločností, kde pracuje asi 115 000 ľudí), a teda právom sú považované biotechnológie za technológie 21. storočia.
BIOTECHNOLÓGIA A JEJ HISTORICKÝ VÝVOJ
Čo je to biotechnológia? Jednoducho povedané, ide o „nejakú technológiu", pri ktorej sú využívané živé organizmy. S takouto definíciou ľudia využívajú biotechnológiu tisícky rokov na výrobu rôznych potravín (kvasiaci chlieb, jogurt, syr, víno, pivo atď.), textilných látok a iných tovarov. Napriek tomu pojem „biotechnológie" získal svoj význam nástupom génového inžinierstva, spojeného s aplikáciou jeho techník od medicíny až po poľnohospodárstvo. Podľa niektorých zdrojov korene modernej biotechnológie založili svojimi prácami vedci ako Louis Pasteur, Robert Koch a Gregor Mendel pred vyše 100 rokmi. Kým Pasteur a Koch vytvorili základy súčasnej mikrobiológie, Mendel opísal zákony genetickej dedičnosti. Ďalším míľnikom v histórii biotechnológie bolo objasnenie štruktúry DNA (deoxyribonukleovej kyseliny) a jej významu pri prenose dedičnej informácie na začiatku 50. rokov 20. storočia vedcami Jamesom Watsonom a Francisom Crickom (za čo získali neskôr Nobelovu cenu). Po tomto objave sa odkryli možnosti manipulácie s genetickými charakteristikami. V 70. rokoch vo viacerých laboratoriách amerických univerzít vyvinuli techniky na „vloženie" cudzieho génu do baktérie. Tým sa začína revolúcia vo vývoji biotechnológie. Prvým produktom novodobej biotechnológie bol inzulín. Ide o hormón produkovaný v pankrease a v ľudskom organizme je využívaný na reguláciu hladiny cukru v krvi. Pretože pacienti s cukrovkou nemajú dostatok vlastného inzulínu, musia sa spoľahnúť na adekvátny vonkajší zdroj regulácie cukru v krvi. V 20. rokoch minulého storočia bol inzulín prvýkrát izolovaný z pankreasu kráv a ošípaných, čo poskytlo efektívny spôsob liečenia cukrovky. Pretože však inzulín zo zvierat nebol identický s ľudským inzulínom, a zároveň s rastúcim počtom „cukrovkárov" sa pre biochemikov a molekulárnych biológov práve inzulín stal vhodným terčom použitia nových techník z oblasti genetiky na výrobu nových liekov. Inzulín bol vyrobený v roku 1978 v laboratóriách Herberta W. Boyera na University of California v San Franciscu nasledujúcim "trikom": synteticky vyrobený (človekom vyrobený) gén ľudského inzulínu bol vložený do baktérie Escheria coli. V tom istom roku vznikla na svete prvá biotechnologická spoločnosť: Genentech, Inc., ktorú založil mladý podnikateľ Robert A. Swanson a spomínaný biochemik Herbert W. Boyer. V roku 1982 bol schválený americkým Úradom pre potraviny a liečivá (FDA) 1. geneticky pripravený liek - ľudský inzulín americkej biotechnologickej spoločnosti Genentech, Inc., produkovaný baktériou. V roku 1983 spoločnosť Eli Lilly získala licenciu na výrobu inzulínu (Humulin). Od tohto prvého úspechu pokračuje aplikácia biotechnológie v oblasti medicíny fenomenálnym spôsobom.
Napríklad: v roku 1987 bol úradom FDA schválený Recombivax HB - vakcína proti hepatitíde B (Biogen, Inc.). V roku 1989 bol uvedený na trh geneticky pripravený proteín Epogen - produkt spoločnosti Amgen, Inc., pomáhajúci pacientom pri chorobách obličiek. Medzi ďalšie známejšie produkty amerických biotechnologických spoločností, ktoré patria z hľadiska tržieb k najpredávanejším, sú: Neupogen (Amgen, Inc., obnova bielych krviniek), Avonex (Biogen, Inc., skleróza multiplex), Cerezyme/Ceredase (Genzyme, Inc., liečba typu 1 Gaucherovho ochorenia), Enbrel (Immunex, Inc., pri reumatickej artritíde), Rituxan (IDEC Pharmaceuticals/Genentech, Inc., leukémia), Intron (Biogen/Schering Plough, Inc., leukémia) a iné. Biotechnologicky pripravené lieky „dobývajú" popredné priečky medzi liekmi vôbec. Napríklad v roku 1999 tri geneticky pripravené lieky patrili medzi 10 najpredávanejších liekov.
RAST BIOTECHNOLOGICKÉHO PRIEMYSLU
- Rast biotechnologického priemyslu v prvej dekáde tohto storočia bude pravdepodobne vzhľadom na pokrok v oblasti počítačového modelovania, automatizácie laboratórnych techník, znalostí génov a proteínov pokračovať ešte intenzívnejšie. Napokon o raste biotechnologického odvetvia svedčia nasledujúce čísla z poslednej dekády:
- Počas 80. rokov biotechnologický priemysel vyprodukoval 18 nových liekov a vakcín, počas dvoch rokov - 1998 a 1999 to bolo 33 biotechnologických liekov a len v prvej polovici roku 2000 to bolo ďalších 25.
- Väčšina zo schválení v roku 1988 a 1999 boli nové lieky, hoci niekoľko schválení zo strany FDA predstavovalo rozšírenie liekov alebo vakcín na ďalšie choroby.
- Počet patentov zo strany biotechnologických spoločností vzrástol z 3000 ročne na začiatku 90. rokov na 9000 ročne v roku 1998.
- Biotechnologické firmy v prvej päťke spotrebovali asi 20 % výnosov na výskum a vývoj, kým farmaceutické firmy len 11 %.
- Tržby z predaja a výnosy biotechnologického priemyslu sa medzi rokmi 1993 a 1999 viac ako zdvojnásobili. V roku 1999 tržby z predaja dosiahli 13,4 mld. USD a výnosy 20 mld. USD.
- V roku 1999 bolo 17 biotechnologických spoločností ziskových. Za ďalšie 3 roky sa očakáva, že ziskových firiem bude 50.
- V roku 2000 pribudlo do odvetvia asi 100 mil. USD formou nových emisií.
V nasledujúcej tabulke je prehľad niektorých najväčších biotechnologických spoločností (podľa trhovej kapitalizácie).
| Spoločnosť | Symbol | Výnosy (v mil. USD) | Trhová kapitalizácia (v mld. USD) | Odhad zisku na akciu (EPS) | Priemer. rast EPS za 5 rokov | % podiel nákladov do výskumu na výnosoch |
| Amgen | AMGN |
