Zasadnutie G20 zrejme neprinesie koordinované ekonomické stimuly

Investori, ktorí s nádejou očakávajú veľkolepý plán ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk na oživenie svetovej ekonomiky počas nadchádzajúceho zasadnutia skupiny G20 v Šanghaji (26. až 27. februára), budú pravdepodobne sklamaní. Informovala o tom agentúra Reuters.

Mimoriadne slabý dopyt, padajúce akciové trhy a kolísanie devízových kurzov predstavujú pre G20 veľkú výzvu. Niektorí situáciu prirovnávajú k aprílu 2009, keď sa zástupcovia skupiny stretli počas vrcholenia globálnej finančnej krízy. Ministri sa vtedy dohodli na koordinovanom stimule s cieľom odvrátiť celosvetovú recesiu.

Mnohí členovia G20 vyzývajú k lepšej koordinácii politiky, avšak roztrieštenosť názorov na vhodné riešenia znižuje pravdepodobnosť dohody. Situácia je presne opačná než v roku 1985, keď tzv. dohoda z Plazy zastavila nekontrolované posilňovanie dolára. "Finančné trhy potrebujú niečo osviežujúce, no neočakávame dohodu v štýle Plazy," povedal nemenovaný zástupca Japonska.

Rôznorodé menové politiky zvyšujú rozkolísanosť trhov a Čína, ktorá v tomto roku predsedá skupine G20, označila výraznejšiu koordináciu politík a zníženie rizika prenosu nepriaznivých dôsledkov vnútroštátnych opatrení na ostatné krajiny za najdôležitejšiu úlohu. Ostatní členovia, napríklad USA a Japonsko, chcú vyzvať štáty G20 k väčšiemu úsiliu na upokojenie situácie na trhoch a využitiu fiškálnej politiky na podporu svetovej ekonomiky.

Dohodu z Plazy v roku 1985 uzatvorilo len päť priemyselne rozvinutých krajín. V súčasnosti však rozdielne záujmy rozvinutých a veľkých reformných ekonomík výrazne komplikujú prípadnú dohodu o rozsiahlom koordinovanom postupe. "Vzniká riziko, že výsledok rokovaní G20 dostane rovnaké kritiky ako nudné a zbytočné pokračovanie filmového trháku. Za to však môže vyvolať ešte väčší finančný stres a masívny odpredaj akcií," uviedla banka Citi vo svojom najnovšom vyhlásení. "Na druhej strane môže stretnutie poskytnúť dostatok náznakov, že politika ešte nezomrela a dodať akciovým trhom aspoň miernu podporu."

Vážnym faktorom bude Čína, ktorá musí presvedčiť svet, že je schopná zvládnuť najpomalší hospodársky rast za 25 rokov, zreformovať ekonomiku a vykompenzovať padajúci dopyt v rozvinutých krajinách. "Obávame sa, že pretrvávajúce finančné turbulencie, rastúce riziká, ďalší pokles rizikových aktív, a to najmä v Číne, môžu stačiť na to, aby globálna ekonomika prekročila hranicu recesie," povedal Charles Collyns, hlavný ekonóm Inštitútu pre medzinárodné financie.

Mimoriadne obavy vzbudzuje tempo úniku kapitálu z Číny, ktoré niektorých ekonómov prinútilo navrhnúť, aby Peking dočasne pozastavil liberalizáciu a sprísnil kontroly toku kapitálu. Navyše čínsky jüan oslabuje voči doláru od roka 2014 najmä v dôsledku oživenia dopytu po dolárových aktívach a poklesu úrokových sadzieb. Oslabovanie ešte urýchlila prekvapujúca devalvácia meny v auguste minulého roka.

Medzinárodní investori sa obávajú aj o schopnosť čínskej vlády zvládnuť čoraz komplexnejšie hospodárstvo. Spackané vlaňajšie snahy Pekingu o zastavenie prepadu akciových trhov totiž výrazne oslabili dôveru a otriasli aj zahraničnými trhmi.

Čína ale nie je jediná krajina, ktorá má problémy s komunikáciou. V rozvinutom svete zas zohráva nemalú úlohu nedostatočná koordinácia menových politík USA, Japonska a Európy. Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová preto vyzýva skupinu G20, aby jej členovia vždy mysleli aj na možné medzinárodné dôsledky ich menových politík.