Na členov bývalých vedení Devín banky už boli podané dve trestné oznámenia

Pridajte názor  Zdroj: TASR

26. 9. 2001 - Na členov predchádzajúcich vedení skrachovanej Devín banky boli zatiaľ podané dve trestné oznámenia. Bez udania konkrétnych mien to po zasadnutí vlády SR, ktorá sa dnes zaoberala aj materiálom o príčinách krachu Devín banky, povedal guvernér NBS Marián Jusko.

Bratislava 26. septembra (TASR) - Na členov predchádzajúcich vedení skrachovanej Devín banky boli zatiaľ podané dve trestné oznámenia. Bez udania konkrétnych mien to po zasadnutí vlády SR, ktorá sa dnes zaoberala aj materiálom o príčinách krachu Devín banky, povedal guvernér NBS Marián Jusko. Guvernér zároveň nevylúčil, že v súvislosti s Devín bankou budú nasledovať ďalšie trestné podania.

Jedno z trestných oznámení bolo podľa M.Juska podané za spôsob zvyšovania základného imania, druhé za presadzovanie nedôveryhodného investora, ktorý ho prostredníctvom Devín banky mal realizovať.

Hlavné príčiny krachu Devín banky boli podľa vládneho materiálu neschopnosť manažmentu a akcionárov zabezpečiť deblokácie časti ruského dlhu voči SR, zvýšiť základné imanie banky hodnoverným spôsobom a pretrvávajúce nezdravé praktiky pri výkone bankových činností. Vplyv na zhoršenie likvidity banky malo aj nevyriešenie sporu o pohľadávku banky voči štátu. Vyplýva to z materiálu NBS a MF. Dokument by sa mal v krátkej dobe dostať na rokovanie Národnej rady SR, ktorá si ho od vlády vyžiadala.

"Potenciálny japonský investor, ktorým manažment argumentoval sa postupne ukázal ako nedôveryhodná osoba, ktorej konanie možno označiť za pokus o ovládnutie banky...Jeho konanie je v súčasnosti prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní, keďže došlo k viacnásobnému pokusu o zvýšenie a splatenie základného imania použitím neautentických dokumentov a bez preukázania reálnej existencie finančných zdrojov," uvádza sa v spoločnom materiáli NBS a MF.

Ako sa ďalej uvádza v materiáli, manažment Devín banky mal k dispozícii mandát na deblokácie časti ruského dlhu, ďalšie možnosti zvýšenia základného imania a dostatok časového priestoru pre vykonanie ozdravných opatrení. Ponúknuté možnosti však neboli využité a banka nezužitkovala primeraný stupeň dôvery vlády a Národnej banky Slovenska. "Bankový dohľad NBS ... bol postavený pred otázku nie či, ale kedy zaviesť nútenú správu. Odpoveď diktovalo kritérium najmenších strát pre ekonomiku," uvádza sa v materiáli vlády. Bankový dohľad vykonal bezprostredne po sebe tri dohliadky priamo v Devín banke s negatívnymi výsledkami preukazujúcimi nezdravé praktiky pri výkone bankových činností. Manažment banky odmietol poskytnúť niektoré relevantné doklady.

Čiastkové výsledky pri ozdravovaní Devín banky dokumentujú zníženie bilančnej sumy medzi rokmi 1999 a 2000 z 13,2 miliardy Sk na 11,8 miliardy Sk ku koncu polroka 2001. Bankový dohľad trval na striktnom dodržiavaní účtovných predpisov pri vytváraní opravných položiek ku klasifikovaným pohľadávkam, oceňovaním majetku a pod. V dôsledku toho sa reálna situácia premietla do výsledkov a výkazov banky. Uplatnením týchto postupov sa napríklad prehodnotilo úverové portfólio, čím podiel klasifikovaných pohľadávok zo septembra 2000 na úrovni 16,7 % vzrástol v júni 2001 na 82,1 %. Celková suma poskytnutých úverov ku koncu júna tak bola 3,8 miliardy Sk, z toho klasifikovaných 3,1 miliardy Sk.

Ku koncu polroka 2001 mala banka 476 zamestnancov, 4 pobočky a 24 expozitúr. V akcionárskej štruktúre k dátumu zavedenia nútenej správy na Devín banku (24. augusta) figurovali Apis,a.s., VTF Energia,s.r.o., Medzinárodná finančná spoločnosť Rusko, odborové zväzy, Goya Japan Co., Ifop,a.s., SES,a.s., MK NET,s.r.o., JUPOL, s.r.o., MODENIA,a.s., Eurotrade,a.s.