Stačí minimálne zvýšenie dane: Ak by sme tankovali drahšie, Európa by si poradila s utečeneckou krízou
Diskusia 26
Foto:TASR/AP;Milan Kapusta
21. 5. 2016 - Medzinárodná agentúra pre energiu nedávno zvýšila svoju prognózu dopytu po rope pre rok 2016 s tým, že v rozvinutom svete už zásoby rásť nebudú. Nadbytok suroviny sa stane minulosťou a ceny pôjdu hore. V prípade, že takýto trend skutočne nastane, Európa by si nemala nechať ujsť jedinečnú príležitosť a ešte dnes vyriešiť dve naliehavé otázky: financovanie inteligentného riešenia utečeneckej krízy a zníženie spotreby fosílnych palív.
V januári navrhol nemecký minister financií Wolfgang Schäuble koordinované celoeurópske zdanenie pohonných hmôt, z ktorého by sa financovala snaha pomôcť utečencom a zároveň zabezpečenie vonkajších hraníc Európskej únie. Nepovedal, aká vysoká by daň bola, možno preto, že vtedy nebolo jasné, koľko peňazí by si to vyžiadalo. Valdis Dombrovskis, viceprezident Európskej komisie, Schäublov návrh síce podporil, ale tým to skončilo. Taliansky premiér Matteo Renzi sa vyjadril, že financovanie dlhov by bolo podľa neho lepším riešením. Dokonca aj vo vnútri CDU, strany, ktorej je Schäuble členom, sa ozvala vlna nevôle. Podpredsedníčka strany, Julia Kloecknerová jeho plán skritizovala, ako politicky citlivý. Bol by to podľa nej signál pre daňových poplatníkov, že utečenci predstavujú problém navyše, o ktorý sa musia postarať.

Je škoda zahodiť takýto nápad, európske vlády by sa ním mali zaoberať, kým ešte môžu.
Jedným z dôvodov je, že náklady na vyriešenie krízy by si nevyžadovali neprimerane vysokú daň. Hovorí sa o 3 miliardách eur pre Turecko, aby dokázalo kontrolovať svoje hranice a zastavilo príliv utečencov balkánskou cestou, ktorú si väčšina vlani zvolila. Potom sú tu náklady spojené s otázkou posilnenia európskej hranice vyčíslené bezpečnostnou agentúrou Frontex, rozpočet narástol až na 238 miliónov eur, v roku 2015 to bolo 143 miliónov eur. A prirátať treba aj náklady na prijímanie utečencov, ktorí sa už dostali do Európy, čo je asi 10 000 eur ročne na osobu.
Celkovo vzaté, na 1 milión utečencov ročne by sa náklady vyšplhali asi na 14 miliárd eur, vrátane jednorazovej platby do Turecka, ktorá pravdepodobne nebude posledná . Medzinárodný menový fond v januári odhadol, že bezprostredné fiškálne náklady na prijímanie utečencov dosiahnu 0,1 percenta ekonomického výkonu EÚ, čo je okolo 19 miliárd eur.

Európa spotrebuje 1,5 milióna ton ropy denne, čo je približne 470.8 miliárd litrov benzínu. Potrebná daň by bola len asi 3 alebo 4 centy za liter k súčasnej cene. Prepočet je samozrejme len približný, pretože nie všetka ropa sa spotrebuje ako benzín, ale aj keby sa zdanili len pohonné hmoty pre automobily, nová daň bude stále pomerne nízka.
Ďalším dôvodom je to, že spotreba fosílnych palív v Európe je stále ešte príliš vysoká a v tomto roku sa ešte zvýšila z dôvodu nižšej ceny. Zdanenie spotreby paliva by pomohlo Európa splniť svoje záväzky v rámci cieľa ochrany klímy, na ktorých sa dohodla na summite v Paríži minulý rok. "Hoci by to musel zaplatiť spotrebiteľ, v dlhodobom horizonte riadne fungujúci prístup na európskej úrovni by ušetril," myslí si Guntram Wolff z bruselského think-tanku Bruegel.
Nemecko už má niekoľko pôsobivých úspechov v oblasti čistej energie. Len nedávno sa mu počas ideálnej nedele podarilo vyprodukovať toľko veternej a solárnej energie, že muselo zákazníkom zaplatiť, aby ju minuli. Ďalšie európske štáty, okrem tých škandinávskych, sa nemôžu pochváliť neičím podobným, aj keď, zvýšenie dane z pohonných hmôt by pomohlo vyvíjať aktivity v tomto smere.
Je to určite politicky náročné, zaradiť nový druh dane na pohonné hmoty, hoci aj skutočne nízkej. Hlavne keď už ceny ropy rastú, Brent už posilnila o 68 percent od svojho januárového prepadu. Plne v súlade so saudskoarabským plánom sa podiel americkej ropy zmenšuje. Produkcia sa počas prvého májového týždňa okresala na úroveň septembra 2014. Nedostatok investícií do ropného priemyslu by mal zmenšiť zásoby, ale dopyt rastie rýchlejšie, než sa očakávalo, hlavne v Ázii a Indii. Ceny pôjdu pravdepodobne ešte vyššie, a to aj napriek snahám Saudskej Arábie, Ruska a Iránu ťažiť, čo to dá.

Dnes je cena ropy stále pod 50 dolárov za barel, a spotrebitelia by nemuseli byť veľmi nešťastní, ak by boli nútení zaplatiť pár centov navyše za každý liter na čerpacej stanici. Šanca, že európski politici začnú vnímať Schäubleho návrh ako rozumný, je tu stále.
Autorom je Leonid Bershidsky.