Malý obrázok na ilustráciu veľkého úpadku mravov

Domov sociálnych služieb pre mentálne postihnutých mužov v Čelároch-Kirti. Je taká dedinka na slovensko-maďarskej hranici v okrese Veľký Krtíš. Ešte vo februári zomrel jeden zo sto štyridsiatich "obyvateľov ústavu", ako tu po starom volajú jeho chovancov. Keď Milan P. odovzdal Bohu dušu, mal 38 rokov, z nich rovných 23 strávil v zariadeniach sociálnej starostlivosti. A od osemnástich sa mu stal domovom chátrajúci kaštieľ v Čelároch-Kirti.

"Prišiel k nám bez akéhokoľvek majetku, len so šatami a počas celého pobytu v tomto zariadení sa s ním nekontaktoval nikto z príbuzných," rozpráva riaditeľka ústavu JUDr. Zlatica Šalátová. "Za tie roky ani jedna návšteva, ani jeden list alebo hoci len pozdrav, nijaký darček - nič. Až sme si začali myslieť, že Milan vlastne nemá nijakých príbuzných."

Ale on ich mal, a keď prišiel ten správny čas, dali na známosť svoje dedičské práva.

Na tomto mieste však treba neinformovaným vysvetliť, že každý chovanec takéhoto ústavu poberá invalidný alebo starobný dôchodok. A to aj napriek tomu, že štát na starostlivosť o každého z nich prispieva sumou 8 330 Sk mesačne. Pretože však ide o nesvojprávne osoby, peniažky nedostávajú do rúk, ale ukladajú sa im na účty v banke. Z tohto vkladu čerpá opatrovník, ktorým je spravidla ústav, časť prostriedkov do svojho rozpočtu, niečo aj na ošatenie chovanca a na jeho cigarety. "Fajčí bezmála každý z našich zverencov, mesačne prefajčia v priemere 600 korún," konštatuje riaditeľka. Zo zvyšných uložených peňazí môže opatrovník chovancovi zakúpiť do izby televízor, rádioprijímač a pod. Aj po týchto výdavkoch mu však v peňažnom ústave zostane slušná suma. Niekomu sa nazbiera stotisíc korún i viac.

Milanovi P. zostalo po skone na dvoch účtoch dovedna asi 31 000 Sk, z ktorých ústav uhradil ešte pohrebné trovy. Pohreb dnes čosi stojí aj na vidieku, v tomto prípade vyšiel na šestnásťtisíc. Nuž a z pozostalosti po nebohom treba ešte spomenúť zánovný farebný televízor. Hneď si povieme prečo.

"Už na pohrebe sa objavila Milanova sestra Anna F," rozpráva Z. Šalátová, " hneď prejavila záujem o bratov majetok. Milan svojich rodičov prežil, až teraz sme však zistili, že má ešte aj brata, ten však dal sestre plnú moc na celé konanie v dedičskej veci."

Koncom septembra Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozhodol tak, ako rozhodol: dedičstvo po poručiteľovi (bratovi) nadobudla Anna F. Dedička v minulých dňoch navštívila ústav, aby si okrem peňazí prevzala aj onen televízor. "Bola som ju prosiť, aby ho nechala ako dar pre našich obyvateľov," vzrušene opisuje situáciu riaditeľka, "slúžil totiž celému oddeleniu, v jedálni si ho každý večer pozeralo 37 chovancov. Štyridsaťročná pani dedička mi však dvakrát veľmi arogantne odpovedala, ž...

Celý článok si môžete prečítať tu.