Zápas Brexit očami top ekonómov skončil remízou: Na jednej strane katastrofa a utrpenie, na druhej žiadna pohroma

V piatok výsledok otriasol trhmi, čo naznačuje, že na obzore sú hlavné ekonomické riziká. Ekonómovia však nemajú jednotný názory na to, čo bude opustenie únie pre Britov aj Európu znamenať.

John Van Reenen: "Bude to okamžité spomalenie rastu"
Aktuálne je veľa nejasností, ako sa vlastne prejaví rozhodnutie Británie opustiť Európsku úniu. A táto neistota sama o sebe vedie k ekonomickým otrasom. Riaditeľ Centra pre ekonomickú výkonnosť na  London School of Economics, to prirovnáva ku králikovi oslnenom svetlometmi auta. Firmy zostali zaskočené a nechcú prijať nové rozhodnutia ani schváliť nové investície, pretože budúcnosť je neistá. Bezprostredný efekt bude zníženie investičnej aktivity, a okamžité spomalenie rastu. Okrem iného polovica všetkého britského exportu ide do zvyšku Európy. Krajina už dlho ťaží z nižších sadzieb a priaznivého prístupu na trh, vďaka členstvu v únii. Ak Británia vystúpi, tieto obchodné toky by mohli výrazne klesnúť, aj keď prechodné obdobie potrvá asi dva roky, počas ktorého bude mať neobmedzený prístup na trh, pretože si túto výhodu vyrokovala. Príjmy by v Británii mohli klesnúť o 1,1 až 3,1 percenta. V dlhšom časovom horizonte, spomalenie rastu produktivity práce a nové  obmedzenia v oblasti prisťahovalectva by mohli zraniť rastové vyhliadky, aj keď je to ťažké kvantifikovať.

Paul Krugman: "Áno, Brexit urobí Britániu chudobnejšou, ale..."
Paul Krugman z New York Times tvrdí, že je ťažké vyčísliť obchodný dopad odchodu Británie z EÚ, ale určite nejde o nejaké drobné. Normálne tarify WTO, členovi Svetovej obchodnej organizácie, sú nízke a tradičné putá na obchod sú relatívne mierne. Ale všetko, čo sme doteraz videli v Európe i Severnej Amerike naznačuje, že zabezpečenie prístupu na trh má veľký vplyv pre podporu dlhodobých investícií zameraných na export. Ak stratíte túto istotu, naruší sa tým obchod aj v prípade, že nejde o nejaký druh obchodnej vojny. Vo výsledku sa stane Veľká Británia menej produktívna. Brexit povedie k širšej finančnej kríze, ako čo spôsobil Lehman Brothers v roku 2008. Ale doteraz sú to zatiaľ len reči, o finančných dôsledkoch. Je pravda, že libra klesla o veľa v porovnaní s bežnými dennými výkyvmi. Ale pre tých, ktorí si vybili zuby na krízach rozvíjajúcich sa trhov, pokles nie je až tak veľký, a to aj v porovnaní s britskou históriou. Libra klesla o tretinu v priebehu krízy 70. Rokov, o štvrtinu počas opustenia mechanizmu výmenných kurzov v roku 1992. Okrem toho, Briti si požičiavajú vo svojej vlastnej mene, nepodliehajú klasickej bilančnej kríze v dôsledku devalvácie meny. To znamená, že to nie je ako v Argentíne, kde pokles pesa spôsobil skazu medzi firmami aj spotrebiteľmi, ktorí mali napožičiavané v dolároch. Zatiaľ tu nie je žiadna známka, že Brexit spôsobil únik kapitálu a zmenu úrokových sadzieb, skôr naopak.

ING Bank: "Kvantifikácia účinku možného Brexit nie je vôbec ľahká"
Ešte pred hlasovaním sa analytici holandskej banky ING snažili doniesť relevantné  čísla o účinkoch odchodu Británie z únie. Nedokázali to, lebo neexistuje žiadny historický precedens. Kvantifikácia vplyvu z možného Brexitu je niečo, ako Big Bang. Štúdia nemeckej Bertelsmann Foundation, sa spolieha na odhady Ifo. Podľa nej by Brexit mohol znížiť rast HDP eurozóny v rozmedzí od 0,01 do 0,03 percentuálneho bodu ročne. ING tiež upozorňuje, že európske finančné firmy s kanceláriami v Londýne by mohli krajinu opustiť. Finančný sektor tvorí asi 8 percent britského HDP, takže by to mohlo predstavovať významný odliv kapitálu. Deutsche Bank zvažuje, či po Brexite svoju  London Business stiahne späť do Frankfurtu. Aj ďalšie medzinárodné banky rozmýšľajú podobne, časť svojej činnosti stiahnu z Londýna na kontinent, často sa spomína Luxembursko. Je nesporné, že Británia hrá dôležitú úlohu v EÚ, nech už ide o podiel na celkovej populácii, či celkovom HDP. Je zrejmé, že obchodný kanál je ten, ktorý najviac zasiahne zvyšok Európskej únie. Írsko, Holandsko a Belgickom by z eurozóny najviac obchodne stratili Brexitom. Aj keď nie každý sektor je rovnako náchylný na šok z odchodu, určite by to pocíti výroba všeobecne a letecká doprava. Investície by sa mohli presmerovať do kontinentálnej Európy, a to buď prostredníctvom repatriácie alebo nových investícií z krajín mimo EÚ, ktoré si doteraz vybrali Veľkú  Britániu ako vstupnú bránu do jednotného európskeho trhu. 

Larry Summers: "Účinky na zvyšok sveta bude do značnej miery závisieť na psychológii"
Bývalý riaditeľ americkej vládnej Národnej ekonomickej rady tvrdí, že to môže chvíľu trvať, kým plne pochopíme ekonomické dôsledky Brexitu. Najväčšou otázkou je, čo sa stane, keď sa aj ostatné krajiny v Európskej únii rozhodnú odísť. Pre Britániu sú ekonomické efekty obojstranné. Na jednej strane, to môže byť strata dôvery pre budúcu jednotu a pokles obchodu. Na druhej strane sa mena stala konkurencieschopnejšou, a likvidita získa veľmi bohaté zdroje. Summers očakáva, že významné zhoršenie rastu a recesia sa začne v najbližších 12 mesiacoch. Akciové trhy v Taliansku a Španielsku klesli takmer dvakrát toľko ako vo Veľkej Británii, vyhliadky pre Európu môžu byť v niektorých ohľadoch horšie ako pre Veľkú Britániu. Je tu reálne riziko "populistickej exit nákazy" v mnohých krajinách. Úverová kríza je ďalšie vážne riziko. Na rozdiel od Británie, centrálne banky tam majú menej priestoru pre prijatie politických opatrení. Účinky na zvyšok sveta budú do značnej miery závisieť na psychológii. Brexit by sme preto mali brať ako signál, že politická podpora pre globálnu integráciu je v najlepšom prípade klesajúca, v najhoršom v rozvrate. Dramatické kolísania výmenných kurzov majú tendenciu byť predzvesťou vzostupu protekcionistických tlakov. A problémy európskych bánk by mohli rovnako ako v roku 2009 viesť k vysychaniu zdroja pre obchod. Globálny obchod už v ostatých rokoch zaostáva za globálnym rastom. Zvláštne úsilie vo vzťahu k financovaniu by sa mohlo objaviť v rámci G20, čo by bolo podľa Summersa v tejto situácii asi rozumné. 

Scott Sumner: "Konečný efekt úplne závisí na tom, ako centrálne banky zareagujú"
Riaditeľ Programu pre menovú politiku v Mercatus Center na George Mason University, poukazuje na menovú politiku, ako kľúčovú otázku. Globálna ekonomika bola zasiahnutá negatívnym monetárnym  šokom. Ide o čisto monetárny šok, reálne tu nehrá úlohu, či Británia zostane, alebo vystúpi z únie. Najmä pokiaľ ide o trhy ako je USA a Japonsko. Konečný efekt úplne závisí na tom, ako centrálne banky zareagujú. Musia preukázať svoju predstavivosť, a urobiť kroky, aké sa očakávali v roku 2007. Nebudeme musieť dlho čakať na odpoveď, ale je zrejmé, že trhy sú presvedčené, že centrálne banky sa nedokážu chopiť príležitosti. Šanca na globálnu recesiu v roku 2017 sa práve zvýšila aspoň o niekoľko percentuálnych bodov, aj keď je stále menšia než 50-50. Sumner si myslí, že sa o niečo ešte zvýši, ak Trump vyhrá voľby.

Goldman Sachs: "Britániu čaká do roka recesia, EÚ slabší rast"
Ekonómovia investičnej banky Goldman Sachs zhoršili ov súvislosti s Brexitom odhad ekonomického rastu eurozóny aj Spojených štátov.Očakávajú, že britská ekonomika vstúpi začiatkom roka 2017 do miernej recesie. V nasledujúcich 18 mesiacoch zníži Brexit hrubý domáci produkt Británie o 2,75 percenta. Hrubý domáci produkt eurozóny má v nasledujúcich dvoch rokoch vzrásť v priemere o 1,25 percenta namiesto doteraz očakávaných 1,5 percenta. Americká ekonomika potom v druhej polovici tohto roka vykáže len dvojpercentý rast. Doterajšie prognóza počítala s rastom o 2,25 percenta. Aj analytici Goldman Sachs očakávajú, že sa pravdepodobne zhoršia podmienky obchodovania a firmy zrejme obmedzia investície kvôli neistote. Vplyvom kolísania kurzov a zníženia hodnoty rizikovejších investícií, ako sú akcie a niektoré dlhopisy, sa sprísnia aj finančné podmienky.

Morgan Stanley: „Peniaze z vrtuľníka pre Britániu“
Podľa Morgan Stanley nie je ani zďaleka všetkým poklesom koniec. Hodnota britských akcií môžu podľa americkej banky spadnúť o ďalšiu takmer pätinu. Pre index FTSE 100 ide o pád k hladine 5 000 bodov. Európske akcie budú patriť k najviac zasiahnutým aktívam, rovnako ako vo všeobecnej rovine jej meny. Analytici z Morgan Stanley pre index EURO STOXX 50 počítajú s prepadom na 2 400 až 2 550 bodov. Najrizikovejšie sektory sú aktuálne financie a spotrebný tovar. Tím makroekonomických analytikov si myslí, že Bank of England by mohla kvôli šoku z rozhodnutia voličov a dianiu na trhoch pristúpiť aj k veľmi neštandardným opatreniam. Jedným z nich by mohlo byť zaručenie sa za nové dlhy vlády, získanými peniazmi by pomáhala niektorým vrstvám obyvateľstva. Mohlo by ísť napríklad o poukážky na odber konkrétneho tovaru a podobne. Ak by do veci bola zapojená centrálna banka, šlo by o vrtuľníkové peniaze.
 

Capital Economics: "Brexit nie je pohromou pre svetovú ekonomiku"
Niektorí analytici zostávajú optimistickí. Ešte v piatok, po vyhlásení výsledkov britského referenda, prišla poradenská firma Capital Economics s poznámkou, že Brexit nie je pohromou pre svetovú ekonomiku. Už pred hlasovaním analytici Capital Economics vypracovali správu, ktorá bola menej pesimistická, ako ostatné analýzy. Predpovedali, že bude vo Veľkej Británie veľa zmätku, ale nakoniec sa to všetko utrasie. Je vysoko pravdepodobné, že sa dosiahne priaznivá obchodná dohoda, ktorá by nadväzovala na existujúce výhody pre obe strany. Ale ani najhorší scenár, v ktorom by Británia prišla o tarify v súlade s dohodnutými pravidlami "najvyšších výhod", nie je určite žiadna katastrofa. Vývozcovia by čelili niektorým dodatočným nákladom, ktoré sú ale v súlade s pravidlami Európskej únie o pôvode, ak ide o tovar mimo jednotného trhu. Avšak, tieto faktory by boli skôr nepríjemnosťou, než hlavnou prekážkou obchodu. Finančné služby by okamžite strácali po opustení únie, na rozdiel od väčšiny ostatných sektorov ekonomiky. Aj v najlepšom prípade ale Británia stratí vplyv na vývoj pravidiel jednotného trhu. Utrpenie v City by nastalo v krátkodobom horizonte, ale určite by to neznamenalo pohromu. Konkurenčná výhoda City je založená na viac než len neobmedzený prístupe na jednotný trh. Opustenie Európskej únie by umožnilo, aby veľká Británia uzatvárala obchodné dohody s rozvíjajúcimi sa trhmi, ktoré by mohli vyplácať dividendy pre sektor finančných služieb v dlhodobom horizonte. Obavy z vysychania priamych zahraničných investícií sú mierne prehnané. Prístup k jednotnému trhu nie je jediným dôvodom, prečo firmy investujú vo Veľkej Británii, existuje celý rad ďalších, prečo zahraničné firmy investujú práve v tejto krajine. Je pravdepodobné, že Británia zostane útočiskom pre priame zahraničné investície, budú sem prúdiť, aj keby sa ocitla mimo únie. Samozrejme, že počas toho, kým si Briti vyrokujú nové výhodné podmienky, by priame zahraničné investície poklesli, avšak následné investície by pravdepodobne túto stratu dokázali kompenzovať. V správe Capital Economics je celý rad "keby", ale stále je to jedna z tých optimistickejších štúdií.