Slovensko je lídrom potrebných reforiem
Pridajte názor16. 12. 2003 - Širšie súvislostiIvan Mikloš zdôraznil nutnosť hovoriť o daňovej reforme v širších súvislostiach reforiem, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú.
Širšie súvislostiIvan Mikloš zdôraznil nutnosť hovoriť o daňovej reforme v širších súvislostiach reforiem, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú. Zaznelo viacero konštatovaní, ktoré nie vždy zodpovedajú realite. Dá sa kritizovať program, vízia, ale otázka je, či ponúkame nejakú reálnu alternatívu.
Základnou prioritou uskutočňovaného programu je vytváranie predpokladov na budovanie konkurencieschopnej rýchlo rastúcej ekonomiky. Mohla by byť zhoda na tom, že by sme mali robiť všetko pre to, aby sme na Slovensku dosiahli rýchly a udržateľný ekonomický rast. Len týmto spôsobom môžeme dosiahnuť to, na čom sa zasa všetci zhodneme, aby sme uskutočnili reálnu konvergenciu, aby sme dobiehali ekonomickú úroveň, a teda aj životnú úroveň, úroveň príjmov a úroveň životných podmienok vo vyspelých krajinách. Zároveň sa treba vrátiť trochu aj do minulosti.
Zaostávanie
Faktom je, že Slovensko dosahuje ani nie 50-percentnú ekonomickú úroveň priemeru EÚ meranú hrubým domácim produktom na jedného obyvateľa v prepočte kúpnej sily. Je to fakt, ktorý sa všeobecne akceptuje. Dôležité však je pozrieť sa na to, prečo je to tak, kedy toto zaostávanie vzniklo. Faktom je, že v roku 1948 vtedajšie Československo malo vyšší hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Nemecko, vyšší ako Rakúsko a výrazne vyšší ako Španielsko, aj keď nižší ako Francúzsko. Od začiatku komunistického režimu dochádzalo v tomto kľúčovom ukazovateli k výraznému zaostávaniu. V roku 1989, na konci štyridsaťročnej komunistickej éry, sme výrazne zaostávali za všetkými hodnotenými krajinami vrátane Španielska.
Ešte plastickejšie vychádza porovnanie temp ekonomického rastu v porovnaní s priemerným tempom ekonomického rastu v dnešných členských krajinách EÚ. Za prvej Československej republiky, tak vo vojnovom období a tesne povojnovom, bol rast rýchlejší ako je priemer EÚ a v rokoch 1993 - 2003 je výrazne rýchlejší ako je priemer dnešných členských krajín EÚ. Treba to pripomínať nielen z dôvodov historických, ideových alebo ideologických, ale z veľmi praktických. Pretože problémom napĺňania potrebných predpokladov na rýchly rast môže byť politická aj prípadne sociálna neakceptovateľnosť zmien a reforiem, ktorá je spojená s náladami, politickou situáciou a často populizmom a sociálnou demagógiou.
Dobiehanie
Z čisto praktických dôvodov treba o týchto veciach hovoriť veľmi otvorene a jasne. Zaostávanie, ktoré sa dnes často kritizuje, bolo dané len zaostávaním, ktoré vzniklo v komunistickom režime. Čísla o tom jasne svedčia. Na ilustráciu môže slúžiť aj rok 2002, keď Slovensko dosiahlo 4,4-percentný rast HDP, kým priemer EÚ bol okolo jedného percenta. Napriek tomu, že sa nachádzame v ťažkom období, v období uskutočňovania systémových zmien, postkomunistickej transformácie, štrukturálnych reforiem, ozdravovania verejných financií. Z hľadiska približovania sa k úrovni EÚ je vývoj v transformačnom období pozitívny. Kľúčové do budúcnosti je, aby sme teraz robili potrebné kroky a potrebné zmeny tak, aby približovanie, teda rozdiel medzi ekonomickým rastom u nás a v dnešných krajinách EÚ, bolo čo najrýchlejšie. Inými slovami, aby sme dosahovali čo najvyšší udržateľný ekonomický rast. Čím bude vyšší, tým rýchlejšie budeme dobiehať ekonomickú, a teda aj životnú úroveň v krajinách EÚ. Na to slúžia reformy.
Pozor, demagógia
Veľa krokov je veľmi nepopulárnych, nestretávajú sa s podporou ani s nadšením. Ak sa uskutočňujú ťažké reformy, keď v krátkodobom horizonte po ich uskutočnení prinášajú skôr náklady ako pozitívne efekty, tak je prirodzené, že sú spojené s odporom, nepopularitou vlády, nepopularitou tých, ktorí ich uskutočňujú. Za kľúčové a dôležité považujem, aby vo verejnej diskusii zaznievali argumenty, fakty, čísla a aby zaznievali argumenty v širších súvislostiach.
Reformy, ktoré robíme, sú obsiahnuté v programovom vyhlásení. Súvisia s makroekonomickou stabilitou, s poriadkom vo verejných financiách. Znižovanie deficitu verejných financií má výrazný význam pre stabilitu kurzu, pre úrokové miery, a to zasa má veľký vplyv na podnikateľské prostredie. Ďalej sú to štrukturálne reformy. Ak by sa nerobili reformy v sociálnom systéme, dôchodková reforma, reforma v oblasti zdravotníctva, tak by nebolo možné udržať ani makroekonomickú stabilitu, nebolo by možné znižovať deficit verejných financií ani zlepšovať podnikateľské prostredie.
V prospech podnikateľov
Len dobré podnikateľské prostredie môže viesť práve k vysokému a udržateľnému ekonomickému rastu. Často zaznieva - a zaznelo to aj v prejave pána prezidenta, čo ma mrzí, pretože si myslím, že realita je zase iná - že Slovensko v ekonomických ukazovateľoch zaostáva za krajinami Vyšehradskej štvorky. Nie je to tak a vo všetkých kľúčových makroekonomických ukazovateľoch má Slovensko výrazne najlepšie výsledky. Ukazovatele, ktoré majú rásť, rastú na Slovensku rýchlejšie ako v ostatných krajinách V4. Ukazovatele, ktoré majú klesať, klesajú rýchlejšie. K zásadnému zlepšeniu došlo pri deficite bežného účtu platobnej bilancie, takisto klesá deficit verejných financií. Rýchlo klesá nezamestnanosť, aj keď jej úroveň je ešte veľmi vysoká. Naďalej sa znižuje, a nie je pravdou, že by to bolo len administratívnymi opatreniami a že to nie je rastom zamestnanosti. Dochádza nielen k znižovaniu nezamestnanosti, ale aj k rastu zamestnanosti, teda k vytváraniu nových pracovných miest.
Rok 2004 vychádza z predpokladu schválenia štátneho rozpočtu a reforiem v oblasti dôchodkovej, sociálneho systému, zdravotníctva, ktoré dnes už sú vo forme vládnych návrhov zákonov pripravené a väčšia časť z nich vo forme vládnych návrhov je už schválená. Predpokladám, že v rokoch 2005 a 2006 môže byť ekonomický rast ešte vyšší, ako je odhad. Odhad je premietnutý v predvstupovom ekonomickom programe, ktorý vláda schvaľovala v máji tohto roku.
Dobrý vývoj
Kľúčový ukazovateľ je podiel celkových výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Mal by sa znížiť zo 49 percent v roku 2002 na menej ako 41 percent v roku 2006. Napriek výraznému znižovaniu deficitu verejných financií a podielu verejných výdavkov na HDP by sa malo znižovať, aj keď mierne, daňové zaťaženie.