P. Prokopovič: Do letiskových spoločností by nemali vstupovať finančníci

Diaľnice a vôbec infraštruktúra sa najčastejšie spomínajú ako podmienka na vstup zahraničných investorov na Slovensko. Vláda nedávno prerokovala správu o pripravenosti SR čerpať prostriedky z Kohézneho fondu, značná časť z nich je určená práve do vášho rezortu. Aký predpokladáte ďalší vývoj?

- Je neodškriepiteľnou pravdou, že z príchodu veľkého investora profitujú aj malí a strední podnikatelia. Ako príklad môžem uviesť Volkswagen - ten zamestnáva priamo asi 7- až 8-tisíc ľudí, ale ďalších 20-tisíc je naň naviazaný v malých a stredných firmách, ktoré pôsobia ako jeho subdodávatelia. Rovnako je pravda, že prvá otázka investora, ktorý plánuje príchod k nám, sa týka infraštruktúry. Regióny, ktoré nie sú prepojené diaľnicou alebo rýchlostnou komunikáciou, sú preto na tom oveľa horšie vo svojich ponukách zahraničnému investorovi. Je teda v našom záujme čo najskôr prepojiť všetky regióny. Budeme pritom využívať najrôznejšie finančné zdroje. Keď som vlani v októbri nastúpil na post ministra, bola tendencia stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie výlučne zo štátneho rozpočtu. Doteraz máme postavenú približne polovicu diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu a Košice severnou trasou, a približne 30 až 40 percent rýchlostnej komunikácie, ktorá tieto mestá spája tzv. strednou vetvou na Nitru, Zvolen, Lučenec a Rimavskú Sobotu. Z analýz, ktoré urobilo ministerstvo dopravy, vyplýva, že ak by sme pokračovali vo výstavbe doterajším tempom a len z rozpočtových zdrojov, tak by dokončenie týchto komunikácií trvalo ešte ďalších 17 rokov. S tým sme sa nechceli zmieriť. Preto sme hľadali nové, iné formy financovania. Pripravili sme do vlády materiál Aktualizácia výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií do roku 2006, ktorý okrem konkrétnych akcií obsahoval tiež perspektívny plán výstavby týchto komunikácií s tým, že umožňujeme aj použitie iných zdrojov, ako je štátny rozpočet. Netýka sa to len súkromných prostriedkov. Do týchto aktivít sa budú môcť zapojiť aj fondy, ktoré budú môcť dlhodobo zhodnotiť svoje prostriedky.

Na Západe funguje systém spoplatnenia diaľnic formou mýta. V niektorých prípadoch sa však tento systém stáva brzdou dopravy. Ako sa bude riešiť spoplatňovanie, aby sa tieto negatívne skúsenosti neopakovali aj u nás?

- Princíp spoplatnenia diaľnic a nastavenie výšky tzv. mýta sú dve rozdielne veci. Po vstúpení do EÚ budeme musieť prevziať určité nariadenia, pravidlá a princípy, ktoré budú platné pre všetky krajiny EÚ. Sem patrí aj pripravovaný jednotný systém spoplatnenia diaľnic a rýchlostných komunikácií, prípadne aj ďalších ciest na území členských krajín EÚ. My od budúceho roku budeme spoplatňovať iným spôsobom, ale stále to bude založené na systéme diaľničných známok.

Spoplatňovať sa budú diaľnice, rýchlostné komunikácie a niektoré cesty prvej triedy.

Tie doteraz neboli spoplatňované. Prečo sa zavádza toto opatrenie a aký bude mať dosah?

- Je to kvôli tomu, že na mnohých úsekoch najmä zahraniční dopravcovia využívajú pre svoju kamiónovú dopravu existujúcu sieť kvalitných ciest prvej triedy, a tým sa vyhýbajú plateniu poplatkov za využívanie diaľnic. Je to tak napríklad v Malackách, ale aj na východnom Slovensku. Je to na škodu štátneho rozpočtu, ale predovšetkým našich ciest. Preto spoplatníme niektoré cesty prvej triedy. Opatrenie sa bude týkať vozidiel s hmotnosťou nad 3,5 tony, teda nedotkne sa osobných automobilov. Je to prvý krok k vyrovnaniu systémov spoplatnenia u nás a v krajinách západnej Európy.

Ako sa bude spoplatňovanie riešiť konkrétne?

- Sú dva modely. Jeden je rakúsko-taliansky, ktorý je založený na systéme mikrovĺn, teda tých rámov, ktoré vidíme na rakúskych diaľniciach a ktoré zaznamenávajú pohyb vozidiel. Automobily majú nainštalované zariadenie, ktoré odčítava z čipovej karty odjazdené kilometre. Druhý, satelitný systém, je drahší, ale modernejší a efektnejší. Tu sú ešte niektoré technické problémy. O tom, ktorý systém sa po roku 2011 v krajinách EÚ zavedie, je teraz predčasné hovoriť, ale kvôli kompatibilite sa asi budeme musieť prikloniť k tomu systému, ktorý sa bude používať v okolitých krajinách.

Výška mýtneho musí byť nastavená tak, aby sa zaplatili náklady spojené s výstavbou diaľnice. Nebude musieť byť príliš vysoká a nezaťaží neúmerne dopravcov?

- Vstup súkromného alebo iného neštátneho kapitálu bude spojený s vyberaním mýtneho - je predčasné hovoriť, či to bude klasické mýtne alebo elektronický systém či nejaká kombinácia. Pripravili sme však model, ktorý je založený na tom, že zahraničný investor, ktorý príde, nebude znášať riziko vyplývajúce zo spoplatňovania. Vznikne Diaľničná spoločnosť, ktorá bude príjemcom vybraného mýtneho, čas...

Celý článok si môžete prečítať tu »».