Kto, komu a ako na Slovensku odpočúva telefón

V databáze odpočúvacieho systému ministerstva vnútra (MV) sa pred rokom objavila nelegálna nahrávka telefonického rozhovoru podpredsedu parlamentu Pavla Ruska s novinárom. Vďaka iniciatíve niektorých zamestnancov MV sa o tejto skutočnosti dozvedeli aktéri i verejnosť. Vyvolalo to rad otázok, napr. kto mohol mať záujem o odpočúvanie politika či redakcie denníka a ako nahrávka vznikla. Následne sa objavili pochybnosti o úrovni kontroly, zákonnej úprave odpočúvania, o ochrane utajovaných skutočností na pracoviskách MV a Slovenskej informačnej služby (SIS) pre prácu s informačno-technickými prostriedkami (ITP) i o zneužiteľnosti nedostatkov odpočúvacieho systému.

Kauza niekoľko mesiacov zhoršovala vzťahy vo vládnej koalícii. Po odmietnutí krížovej kontroly bezpečnostných rezortov sa ako východisko zo situácie ponúkal zásah do legislatívnej úpravy odpočúvania.

Zákon o ochrane súkromia

Národná rada v apríli schválila zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP. Podľa neho sa má zvýšiť úloha parlamentu pri kontrole ITP, ktorými štátne orgány zasahujú do ústavného práva občanov na súkromie. Parlament má dvakrát ročne prerokovať správu o použití ITP v SR. Jej spracovaním má byť poverený jeden parlamentný výbor, ktorý získa právomoc vyžiadať si v lehote piatich dní informácie o použití ITP priamo od vedenia Policajného zboru SR, SIS, Vojenského spravodajstva, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Colného riaditeľstva, teda inštitúcií, ktoré sú podľa zákona ako jediné v SR oprávnené ITP používať.

Ani po pol roku od nadobudnutia účinnosti zákona o ochrane súkromia však plénum parlamentu nerozhodlo, ktorý výbor bude poverený kontrolou používania ITP.

Pôvodné deklarácie politikov o ráznom vyšetrení tohto prípadu i odstránení všetkých rizík narábania s ITP sa tak začali rozplývať v nadväzujúcich kauzách (diskreditačné články v britskom spravodajskom magazíne, skupinka či odvolávanie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu). Všeobecná kritika nedostatočnej parlamentnej kontroly spravodajských služieb sa nijako neprejavila na motivácii poslancov iniciovať objektívny prieskum narábania s ITP jednotlivými oprávnenými inštitúciami.

Kauza nelegálneho odpočúvania sa v poslednom období posunula výrazne dopredu v trestnoprávnej rovine. Prokurátor obvinil zo zanedbania služobných povinností troch riadiacich príslušníkov technickej sekcie SIS (vedeli o nedostatkoch systému a neurobili potrebné protiopatrenia). Ich obvinenie však nedal do priamej súvislosti s nahrávkou Ruskovho telefonátu.

Ucho na drôte

Úroveň legálneho odpočúvania bola na Slovensku po roku 1990 obmedzená finančnou nedostupnosťou nového technického riešenia. Sledovanie telekomunikačnej prevádzky sa obmedzovalo na odpočúvanie pevných liniek. Bolo založené na rovnakom systéme práce, aký uplatňovala ŠtB vo forme fyzického vstupu do priestorov ústredne telekomunikácií, monopolného poskytovateľa služieb v tejto oblasti. Na odpočúvanie pevných liniek po roku 1993 slúžil systém zdedený po orgánoch ČSFR. Čiastočné zmeny priniesla až digitalizácia ústrední a nárast využívania NMT systémov na prenos komunikácie v rokoch 1993 až 1995. Analógové ústredne pevnej siete sa dnes nachádzajú prakticky už len v ústredňových pobočkách.

Celkovú výmenu odpočúvacieho systému doteraz nahrádzala modernizácia a provizórne prispôsobovanie sa vývoju telekomunikačných technológií, ktoré už nevyhovuje nárokom doby. Priame "napichnutie na drôt" sa dnes bez súčinnosti operátora nedá uskutočniť, pretože ústredňa dokáže pomocou merania prípojkového odporu rozlíšiť, koľko koncových zariadení je na ňu napojených. Ak sa odpočúvanie týka cieľovej stanice, ktorá používa pripojenie na kódovaný prenos komunikácie cez ISDN, je súčasťou odpočúvania aj prenos dát z internetu. V súčasnosti sa v teoretickej rovine diskutuje o forme modernizácie odpočúvania pevnej siete. Medzi alternatívy riešenia patrí príprava výberového konania na dodávku nového systému pre MV a SIS alebo rozšírenie existujúceho odpočúvacieho podsystému Slovenských telekomunikácií.

Česká republika, ktorá začínala v rovnakom východiskovom bode, začala v januári skúšobnú prevádzku centralizovaného diaľkového monitoringu telekomunikačnej prevádzky pevných liniek. Od začiatku septembra týmto systémom nahradila "manuálny" spôsob pripájania odpočúvania. Oprávnené štátne orgány zasielajú svoje požiadavky na odpočúvanie v elektronickej podobe na špecializované pracovisko operátora, ktorý ich zaeviduje v zariadení Monitor. Ďalšia činnosť systému je založená na komunikácii transfer serverov s ústredňami po celej krajine. Servery zašlú požiadavku na príslušnú ústredňu a z tej odchádza výsledok v podobe zaznamenaného hovoru priamo zadávajúcemu orgánu. Obsah hovorov odchádza v podobe toku dát samostatným kanálom mimo zariadenia operátora. Český Telecom eviduje len tzv. sprievodné údaje - telefónne čísla. Zariadenie, ktoré je schopné prijať, analyzovať a skonfigurovať zakódovaný obsah hovorov zvukovej podoby, majú v Česku len Bezpečnostná informačná služba a Polícia ČR.

Obmedzený sortiment techniky

O nákupe nového odpočúvacieho zariadenia sa začalo na Slovensku uvažovať ešte v roku 1994, keď sa pripravoval vstup mobilných operátorov na telekomunikačný trh. Na rokovaniach o dodávke systému sa so svojimi ponukami zúčastnilo päť najväčších svetových výrobcov bezpečnostných a informačných systémov. Po odborných rokovaniach mala slovenská firma Technopol v roku 1995 sprostredkovať nákup zariadenia Lion King americkej technológie od izraelskej spoločnosti Verint Systems. Ten musel splniť nároky na telekomunikačné štandardy podľa noriem Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Výrobca udával, že jeho systém má za sebou 50 úspešných inštalácií po celom svete vrátane USA, Rakúska, Poľska či Českej republiky.

Legislatíva EÚ zaväzuje výrobcov telekomunikačnej techniky, aby s dodávkou ústrední automaticky inštalovali aj kompatibilné moduly a softvérové vybavenie na pripojenie na odpočúvacie systémy. Rovnaké technické požiadavky musia spĺňať aj zariadenia pevnej telekomunikačnej siete.

Náklady na zabezpečenie kompatibility nových komunikačných zariadení a nákup modulov na pripojenie mali podľa zákona o elektronických komunikáciách hradiť operátori. MV a SIS zaplatili zo svojich rozpočtov nákup vlastného technického vybavenia pracovísk a softvérové vybavenie na spracovanie a uchovávanie nahrávok. So vstupom mobilných operátorov schválila tretia vláda Vladimíra Mečiara pre SIS údajne mimoriadne zvýšenie rozpočtu o jednu miliardu korún. Ďalšie prostriedky si s polročnými odstupmi už počas prevádzky mobilnej komunikácie vyžiadalo rozširovanie služieb mobilných operátorov. Sú