Americký štátny rozpočet dosahuje rekordné deficity
Pridajte názor2. 1. 2004 - Deficit štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických dosahuje rekordné výšky. Na tento rok je to 401,2 miliardy USD, čo predstavuje 3,7 percenta HDP, v budúcom roku sa však ďalej zvýši až na 4,2 percenta HDP.
Deficit štátneho rozpočtu Spojených štátov amerických dosahuje rekordné výšky. Na tento rok je to 401,2 miliardy USD, čo predstavuje 3,7 percenta HDP, v budúcom roku sa však ďalej zvýši až na 4,2 percenta HDP. Od nástupu súčasného prezidenta Georgea W. Busha sa stále prehlbuje. Najdrahšiu položku tvorí boj proti terorizmu, veľké výdavky plynú do domácej bezpečnosti, nehovoriac už o vojne v Iraku a jeho obnove. Bushova politika je tiež zameraná na niekoľkonásobné zníženie daňového zaťaženia, ktorého zámerom je investičnými stimulmi obnoviť ekonomický rast v krajine. Veľkú časť zvýšených výdavkov tvoria dávky na sociálne a nemocenské poistenie a dotácie farmárom. Ekonómovia varujú pred možným kolapsom ekonomiky pri súčasnom vývoji fiškálnej politiky, odvrátenie súčasného trendu však môže byť pre obyvateľov USA veľmi bolestivé.
Nedávno zverejnené údaje o hospodárskom raste v Spojených štátoch za tretí štvrťrok - júl až september - označil Biely dom ako dôkaz, že ekonomická stratégia prezidenta Georgea W. Busha, spojená s narastajúcim rozpočtovým deficitom, funguje. Americká ekonomika vzrástla počas spomenutého obdobia v ročnom porovnaní o úctyhodných 7,2 percenta, čo je najviac od roku 1983.
Znižovanie daní je centrálnym pilierom Bushovej ekonomickej stratégie. Daňové zaťaženie bolo zredukované každý rok počas jeho pôsobenia v prezidentskom kresle, celkovo je hodnota daňových škrtov podobná tej z čias Ronalda Reagana začiatkom 80. rokov. Bushov prvý daňový balíček, podpísaný ako zákon v júni 2001, v celkovej hodnote 1,35 bilióna USD počas desiatich rokov, bol predvolebným sľubom. Znížil marginálnu sadzbu dane z príjmu, postupne eliminoval daň z nehnuteľností a zvýšil detské prídavky úľavou na dani.
O rok neskôr sa dôraz kládol na stimulovanie slabej ekonomiky a podporou investovania získavali firmy daňové stimuly. V máji 2003 prišiel ďalší veľký daňový plán, opäť označený ako stimul pre ekonomiku, ale prevažne zameraný na odstránenie daňového zaťaženia zrušením daní z dividend.
Redukovanie daňového zaťaženia bude podľa časopisu The Economist pokračovať aj v budúcom roku. Biely dom už pracuje na daňovom balíku na rok 2004, keď sa v Spojených štátoch konajú prezidentské voľby. Je zameraný na výrazné zredukovanie zdaňovania na penzijných a úsporových účtoch. Politickým cieľom tohto kroku je obrátiť sa na početných a stále sa rozrastajúcich amerických investorov.
Pri propagovaní daňových škrtov však Bushov tím nikdy nespomenie ďalší významný znak fiškálnej politiky súčasnej administratívy, a to rozsiahle rozpočtové výdavky. Už tretí rok trvajúca vojna proti terorizmu tvorí, samozrejme, ich najväčšiu časť. Podľa analýzy Veronique de Rugy z libertariánskeho Catovho inštitútu vzrástli výdavky na obranu za prezidenta Busha o 27 percent v reálnom vyjadrení (t. j. korigované o infláciu), a to ešte Kongres začiatkom novembra schválil ďalších 87,5 miliardy USD na podporu vojny v Iraku. Nevojenské výdavky vzrástli o 21 percent, väčšina z nich išla na domácu bezpečnosť. Značné prostriedky pridelil prezident Bush farmárom, výdavkami tiež podporuje starších obyvateľov Ameriky.
V hre je budúcnosť celého sveta
Kombinácia slabej výkonnosti ekonomiky, daňových škrtov a vysokých výdavkov transformovala americký rozpočet. V roku 2000, keď Bush nastúpil do úradu, bol rozpočtový prebytok 2,4 percenta HDP (236,4 mld. USD), jeden z najväčších spomedzi veľkých krajín. Vo fiškálnom roku 2003 dosiahol deficit 3,5 percenta HDP. Na rok 2004 sa podľa oficiálnych predpovedí očakáva deficit 4,2 percenta HDP. Bushovi prívrženci argumentujú, že Spojené štáty boli zasiahnuté nepredvídateľnou kombináciou ekonomického spomalenia, teroristických útokov a kolapsu na burze cenných papierov. Ale teraz, podporení daňovými škrtmi, obnoveným ekonomickým rastom spolu s disciplinovanými výdavkami, budú červené čísla odstránené. Nie všetci Američania však sú takí optimistickí. Podľa prieskumu ABC News a denníka Washington Post, 53 percent respondentov nesúhlasí s Bushovou daňovou politikou. Väčšina prívržencov Demokratickej strany obviňuje Busha, že znižovanie daní bolo darčekom pre bohatých a bude mať zničujúci účinok na ekonomiku a budúcu generáciu. Aj triezvejšie analýzy vyjadrujú obavy. Mnohí ekonómovia označujú vysoký rozpočtový deficit ako naj...