V USA a Británii sa vlani prejavil silný vplyv štátu na hospodárstvo

Londýn 5. januára (TASR) - Čo mali v roku 2003 prezident George Bush a Tony Blair a čo im mohli závidieť prezident Jacques Chirac a kancelár Gerhard Schröder? Túto otázku si položil v komentári anglický denník Financial Times a hneď aj odpovedal: "Bol to ekonomický vzostup z veľkej časti zabezpečený nedostatkom rozpočtovej disciplíny. Surový keynesizmus sa vrátil a jeho hlavní nositelia boli spokojní s výsledkami".

Keď americký prezident G. Bush vlani v januári zverejnil svoj plán zvyšovania "zamestnanosti a hospodárskeho rastu", predpovedal: "Dobro zo zníženia daní spozorujete veľmi rýchlo." Vlani v 3. štvrťroku vzrástla americká ekonomika v ročnom prepočte o 8,2 %. V decembri G. Bush sumarizoval: "Každý pocítil zníženie daní - a to pomohlo ekonomike." Na verejnom zhromaždení v štáte Maryland dodal, že ak je záujem o vytváranie pracovných miest a rast ich počtu aj v budúcnosti, potom znižovanie daní, ktoré sa v USA začalo, sa bude musieť stať trvalým.

Minister financií Veľkej Británie Gordon Brown bol opatrnejší než americký prezident, ale sústavne oceňoval úlohu rozpočtovej aktivity zameranej na podporu monetárnej politiky. Ešte v júni však dosť pochyboval o myšlienke uvoľnenia fiškálnych regulátorov alebo sprísnenia rozpočtovej politiky podľa štádia ekonomického cyklu, ak by sa Británia mala začleniť do eurozóny.

Obnovený záujem o fiškálnu politiku ako nástroj riadenia ekonomiky je celkom ľahko pochopiteľný. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vypočítala, že ak sa odhliadne od ekonomického cyklu, ekonomiky USA a Veľkej Británie vďaka voľnejšej rozpočtovej politike dosiahli vlani navyše rast svojho hrubého domáceho produktu (HDP) najmenej o 1 %, kým Francúzsko a Nemecko museli svoju rozpočtovú politiku čiastočne sprísniť. Ekonomika USA vlani vzrástla asi o 3 %, V. Británie asi o 2 %, kým francúzska zaznamenala prírastok 0,1 % a nemecké hospodárstvo dokonca stagnovalo.

"Aby však bolo jasné," uvádza komentár Financial Times, "to, čoho sme boli svedkami v roku 2003, nie je opakovaním diskusie z 30. rokov minulého storočia medzi Johnom Maynardom Keynesom a Friedrichom Hayekom o príčinách hospodárskej krízy a politických východiskách z nej." Podľa denníka ide o návrat ku keynesizmu 50. a 60. rokov minulého storočia, ktorý sa napokon skončil v slzách 70. rokov. Nový surový keynesizmus dosiahol ďalšie veľké víťazstvo. Je však veľmi málo pravdepodobné, že bude úspešný.

Nikto nesmie zabúdať na to, že aj keď dôjde k zlepšeniu stavu ekonomiky, túto tendenciu nebude možné nejako ľahko zvrátiť. G. Bush chce napríklad stále pokračovať v znižovaní daní. Permanentné deficity sú veľmi ťažko zvládnuteľné. Vedú k rastu dlhodobých úrokov a znižujú hospodársky rast. Etapa rozvratnej inflácie sa celkom určite dostaví. Je veľmi ťažké zabezpečovať rast vládnych výdavkov a rozumne ich rozdeľovať. Správne načasovanie fiškálnych intervencií je mimoriadne ťažké. A táto úloha je o to ťažšia, že treba rozlišovať, či ide o fiškálny aktivizmus, alebo o predvolebné rozdávanie darčekov.

Tie trpké poučenia, ktoré získala predchádzajúca generácia, by nám mali zostať na najpoprednejšom mieste v našej mysli. Môžeme len dúfať, že vlády sa tento rok nebudú opičiť po Bushovom znižovaní daní a nebudú sa usilovať dobehnúť ho v rozhadzovačnej výdavkovej politike, ale budú zabezpečovať trvalé stimuly ekonomike, uzavrel Financial Times.