Štátne peniaze míňame ľahšie ako naše vlastné

Pridajte názor  Zdroj:

18. 10. 2001 - Pri presune kompetencií zo štátu na samosprávy sa obce a mestá bránia súčasnému preneseniu kontrolných právomocí štátu. Podľa nich sami majú dostatočné kontrolné mechanizmy. Súhlasíte s nimi?

Peter Višváder

Pri presune kompetencií zo štátu na samosprávy sa obce a mestá bránia súčasnému preneseniu kontrolných právomocí štátu. Podľa nich sami majú dostatočné kontrolné mechanizmy. Súhlasíte s nimi?

- Každá kontrola sleduje ochranu záujmov občanov miest a obcí a mala by viesť k posúdeniu, či sa peniaze efektívne a hospodárne použili. Pritom nie je možné alebo je veľmi zložité oddeliť časť rozpočtu, ktorú by sme mali kontrolovať od tej, ktorá by pre nás mala zostať nedotknuteľná. Napríklad, ak kontrolovaný subjekt vedie podvojné účtovníctvo, má možnosť jednoduchými účtovnými operáciami presúvať peniaze mimo kontroly.

Veľmi častou kolíziou s predpismi pri vynakladaní peňazí daňových poplatníkov je navyšovanie rozpočtov v priebehu výstavby rôznych objektov. Do akej miery ho možno akceptovať?

- Ide často o prejav nedostatočného právneho vedomia, ale s tým súvisí aj otázka morálky. Stretávame sa, či už v štátnej rozpočtovej sfére, alebo aj v miestnych samosprávach s tým, že obstarávanie má rad nedostatkov už v prípravnej fáze.

O ktoré konkrétne ide? - V prvom rade o nedostatoč ne stanovené kritériá na vyhodnocovanie súťažných návrhov. Následne sa v uzatváraných zmluvách neurčia konečné finančné čiastky za jednotlivé služby a tovary. Veľakrát sa stane, že povedzme sa nedá do zmluvy ustanovenie o tom, či ide o koncovú čiastku vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty. Potom sa táto suma rôznymi dodatkami navyšuje. Okrem toho sa práce posudzujú neodborne a rozhodnutie je na subjektívnom rozhodovaní jednej, dvoch osôb. Tým sa vytvárajú predpoklady, aby dodávatelia sa s odberateľmi dohodli na tom, že podhodnotia celý projekt, aby vyhrali súťaž a neskôr sa rozpočet rôznymi dodatkami k zmluve navyšuje.

Dá sa už kontrolou oddeliť, čo je zámer a čo je nevyhnutné navýšenie ceny?

- Na to sú orgány činné v trestnom konaní. Z nášho hľadiska nie je rozhodujúce, či išlo o úmysel, ale aký je zákonný stav.

Aké navýšenie oproti pôvodnej cene teda možno tolerovať? O 10, 20 či viac percent?

- Ja by som to netoleroval vôbec, navyšovanie ceny považujem za choré.

Prečo to úplne vylučujete? - Pri stavbe každý dobre pripravený investičný zámer musí mať kvalitný projekt, ktorý vychytá všetky predpokladané nedostatky. Ak je kvalitný projekt, je kvalitná aj stavba a nie je potrebné navyšovanie ceny. Akceptovať ho možno iba vtedy, ak by v čase výstavby došlo k cenovým zmenám. To by bol objektívny dôvod, ktorý by bol daný zákonnou formou. Ale aj vtedy ide o prepočítanie koeficientov jednotlivých položiek, nie celej stavby. Pretože ak sa aj priebežne zvýšia ceny, nezvyšujú sa globálne na všetky stavebné prvky, ale len na ich časť.

Kde sa vyskytujú najčastejšie nedostatky pri míňaní verejných prostriedkov?

- Často ma zaráža stanovenie kritérií pri vyhodnocovaní ponúk. Niektorí uprednostňujú meno a povesť dodávateľa pred cenou. Máloktorý člen komisie, ktorý takto narába s verejnými peniazmi, by pri výstavbe vlastného domu postupoval takýmto spôsobom. Preto tu vidno úmysel obohatiť sa.

V štátnej správe, najmä na ministerstvách a okresných a krajských úradoch vyplávali na povrch drahé, nehospodárne nákupy, napríklad v prípade áut. Pritom t...

Celý článok si môžete prečítať tu.