AFP: Vo Viedni sú mzdy 5,5-krát vyššie ako v Bratislave

Paríž/Praha 15. januára (TASR) Kým vo Frankfurte alebo v Dubline stačí pracovať v priemere 15 minút, aby si človek kúpil Big Mac v reštaurácii rýchleho stravovania, v budúcich nových členských štátoch Európskej únie treba rátať so 40 až 60 minútami práce na zakúpenie Big Mac. Veľká väčšina obyvateľov v budúcich nových členských štátoch EÚ zarába necelých 500 eur (v prepočte 20 281 Sk) čistého mesačne, konštatoval dnes tlačová agentúra AFP.

Vstupom 10 nových krajín vrátane Slovenska do EÚ, prevažne bývalých štátov komunistického zriadenia, sa v únii prejavia rozsahom také rozdiely medzi priemernými príjmami obyvateľov, aké sa v nej ešte nevyskytli.

Priemerný dôchodok občanov Litvy dosahuje po prepočte presne 100 eur mesačne, Maďari nie sú na tom oveľa lepšie, keď ich penzia je 130 eur.

V Estónsku napríklad čistá priemerná mzda mierne presahuje 300 eur, ale na Slovensku je len 225 eur, uviedla AFP. Hrubá minimálna mzda v Poľsku je len 170 eur mesačne, v Litve je ešte nižšia, 130 eur.

Rozdiely na jednej i druhej strane bývalej železnej opony, ktorá rozdelila na dlhé desaťročia európsky kontinent, sú veľmi veľké. Kým aglomerácie Bratislavy a Viedne sa prakticky dotýkajú, mzdy v rakúskom hlavnom meste sú približne 5,5-krát vyššie ako v slovenskej metropole, konštatovala AFP.

Podľa novej štúdie švajčiarskej banky UBS, v roku 2003 boli zamestnanci v Bratislave slabšie platení ako v Lime, Bogote, alebo Mexiku. Vo väčšine metropol pristupujúcich štátov sú priemerné čisté mzdy nižšie ako v Šanghaji alebo v Kuala Lumpur.

Francúzsky Štátny štatistický ústav uviedol, že osoba, žijúca v roku 2000 sama s čistým mesačným príjmom 579 eur, je pod prahom chudoby. V nových členských štátoch EÚ z bývalých krajín sovietskeho typu väčšina lekárov a profesorov nezarába ani túto sumu. Agentúra AFP to dokumentovala príkladom, že v Prahe aj napriek valorizácii miezd o tretinu od roku 2000, profesor na univerzite v strede profesionálnej kariéry nezarába viac ako 450 eur čistého mesačne.

Len tri z 10 nových členských štátov únie sú výnimkou: Slovinsko, Malta a Cyprus.

Pravdou je, že náklady na život sú vo východnej časti európskeho kontinentu nižšie. Lenže medzi Bratislavou, najlacnejším hlavným mestom rozšírenej EÚ, a jej susedkou Viedňou bol podľa UBS vlani pomer 1 ku 2.

Miestne služby, ako napríklad kaderníctvo alebo opravy rôzneho druhu, sú ešte lacnejšie, vo všeobecnosti o tretinu v porovnaní so stavom v únii. Avšak dovážaný tovar, napríklad elektronika širokej spotreby, alebo elektrické domáce spotrebiče, sú často drahšie pre vysoký dopyt.

Napriek lacnejšiemu životu je životná úroveň v nových budúcich členských štátoch únie jasne nižšia a takou zostane ešte dlho, aj keď v týchto krajinách dosahujú ekonomický rast 6 až 7 % ročne, uviedla AFP.

AFP uviedla na porovnanie životnej úrovne okrem hamburgera aj iný príklad: na jednoduché kilogramové vrecko ryže stačí pracovať občanovi Kodane 5 minút. V pobaltských krajinách na to isté vrecko ryže treba robiť pol hodinu.