Vzťah šéf - podriadený: Horšie než príjmová nerovnosť je pocit, že nič neznamenáte
Pridajte názor
Foto: YT/WCEG;thinkstock
1. 8. 2017 - Známy ekonóm Robert Solow z Massachusetts Institute of Technology v rozhovore pre Equitable Growth in Conversation popísal nerovnosť ako problém zložený z nerovnosti príjmov, majetkovej nerovnosti a pocitu, že sa s niekým zaobchádza "ako so špinou". Kým prvé dva by sa dali čiastočne riešiť väčšou progresivitou daňového systému, pri treťom probléme hrajú rolu odbory.
Solow v súvislosti s nerovnosťou poukázal na Clarka Kerra, ktorý tvrdil, že hlavným výsledkom kolektívneho vyjednávania vo firmách nie je zvýšenie miezd, ale "sústava pravidiel, štandardov správania sa". Teda to, čo si kto môže dovoliť k iným a čo už si dovoliť nemôže. Solow tvrdí, že by bolo potrebné nájsť spôsob, ako by zamestnanci ovplyvnili svoju pozíciu vo firmách. Predtým to podľa neho dokázali zastrešiť odbory, ale dnes nemajú "on-line zamestnanci" kontakt so svojimi zamestnávateľmi, ak menia pozíciu každý deň a nemajú ani väzbu na iných ľudí, ktorí pracujú pre rovnakú spoločnosť, je ťažké organizovať sa a zmeniť pravidlá.
"Podľa môjho názoru nie je rastúca nerovnosť ani tak o veciach, ktoré možno merať. Ide o vzťah medzi šéfom a jeho podriadeným, ktorý je stále viac vychýlený smerom k šéfovi. A to robí ľudí nešťastnými," hovorí ekonóm.
Tento problém vzniká vo chvíli, keď sa zo zamestnancov stávajú "nahraditeľné objekty, ktoré nemajú žiadne postavenie". Solow v tejto súvislosti spomína, ako odbory v továrni Volkswagenu v Kentucky navrhovali, že prevezmú organizáciu chodu fabriky. Manažment automobilky im povedal, nech to skúsia a že sa uvidí, čo dokážu. "Zvyšok korporátneho sveta v krajine sa ale musel zhlboka nadýchnuť a pýtal sa, čo je to za výmysel.“ Solow tým poukázal na všeobecnú nevraživosť firiem voči odborom, ktorá panuje aj napriek tomu, že "odbory mali v minulosti silnejšiu pozíciu a firmy pritom dokázali slušne zarábať".