Finančné trhy po útoku na Ameriku

Ceny akcií na svetových trhoch po útoku

na Ameriku prudko klesli. Aj začiatok útokov na Afganistan mal negatívny dopad na ceny akcií, aj keď oveľa miernejší. Mnohých malých investorov to postavilo pred otázku, čo so svojimi investíciami

do podielových fondov. Je lepšie sa ich

čo najskôr zbaviť alebo počkať aspoň

do obdobia, kedy ich hodnota dosiahne pôvodnú úroveň?

AMERICKÉ TRHY

„Vývoj na amerických trhoch je kľúčom toho, čo sa stane na svetových finančných a akciových trhoch.“ Uviedol to na konferencii „Svetové finančné trhy v kríze“ organizovanej spoločnosťou SFM Group Mathias Walti z AIG Global Investment Corporation Zürich. Podľa jeho vyjadrenia pred udalosťami zo dňa 11. septembra 2001 bola americká ekonomika už stabilizovaná a mala najhoršie za sebou. Obnovila sa dôvera v priemyselnú výrobu, spotreba bola stabilizovaná, menová a daňová politika vytvárala predpoklady pre rast.

Bezprostrednými následkami útokov bolo zničenie majetku a kancelárskych priestorov v Manhattane. Útoky sa prejavili bezprostredne v priemysle u leteckých spoločností, poisťovní a turistike. Znížila sa spotreba domácností, ktoré sledovali bez prestania aktuálne informácie. Správanie spotrebiteľov zaznamenalo zmeny, ako sú napríklad pokles záujmu o leteckú dopravu a naopak pozorovateľné zvýšenie železničnej dopravy. Menia sa návyky spotrebiteľov na dlhšie obdobie. Útoky mali vplyv aj na finančné trhy. Došlo k výpredaju akcií a uzavretiu amerického trhu.

K upokojeniu situácie napomohla okamžitá a rozhodná reakcia štátu. Bol schválený balík vo výške 40 miliárd dolárov na bezprostrednú pomoc a 18 miliárd pre aerolinky. Na rozdiel od Európy bol prechod z prebytku do deficitu štátneho roz-počtu spojený s daňovým znížením, čo má za cieľ podporiť rozvoj ekonomiky. Očakáva sa ďalej rast výdajov na obranu a cielená pomoc vybraným odvetviam. Dopad na dlhopisové trhy nebude zrejme z pohľadu deficitného rozpočtu pozitívny. V prípade akciových trhov môže dôjsť k podpore rastu v prípade, ak sa nedostaví crowding-out efekt, ktorý spôsobuje, že štátom garantované peňažné prostriedky vytláčajú súkromné, výroby bez rastu. Zaujímavým bol pokles cien ropy, ktorá v iných krízových prípadoch má tendenciu rásť.

Na základe týchto predpovedí boli vypracované 3 scenáre:

ZÁKLADNÝ S PRAVDEPODOBNOSŤOU 60 %

Jeho predpokladmi sú vojenská akcia prostredníctvom presných a cielených operácii, bez rozšírenia na iné krajiny. Takisto by nemalo dôjsť k ďalším teroristickým útokom na USA a Európu.

Výsledkom bude síce prudký, ale krátky hospodársky pokles v dôsledku nižšej dôvery spotrebiteľov. Na ekonomiku však bude mať pozitívny vplyv uvoľnená daňová a menová politika, pričom nízka inflácia a cena energie dodatočne zvýšia zisky spoločností. U dlhopisového trhu sa očakáva stabilizácia a zotavenie.

RIZIKOVÝ S PRAVDEPODOBNOSŤOU 25 %

Dlhotrvajúci vojenský konflikt a jeho rozšírenie v regióne. Nárast teroristických útokov v USA a v Európe.

Dopad na ekonomiku by bol väčší a hospodársky pokles dlhší, zapríčinený kolapsom dôvery spotrebiteľa. Hospodárska politika by bola menej účinná a mohlo by nastať zvýšenie cien ropy v prípade zatiahnutia ostatných krajín do konfliktu.

Dopad na dlhopisový trh by sa prejavil podľa vzorca bezpečie = hotovosť, akciové trhy by zaznamenali vzhľadom na vlnu bankrotov prepad.

„RUŽOVÝ SCENÁR“ S PRAVDEPODOBNOSŤOU 15 %

Vzhľadom na zahájenie útokov však už nie je aktuálny. Jeho predpokladmi boli vydanie bin Ladína, krátke odvetné údery a žiadne následné teroristické útoky.

„Nakoľko je posledný scenár neaktuálny, je možné jeho 15-percentnú pravdepodobnosť pripočítať k obidvom predchádzajúcim. Budeme sa tak pohybovať v rozmedzí 75 % pozitívny scenár - 25 % rizikový alebo 60 % pozitívny scenár - 40 % rizikový. V obidvoch prípadoch má prvý pozitívny scenár vyššiu pravdepodobnosť,“ dodal Walti.

„Zotavenie a tým prudký nár...

Celý článok si môžete prečítať tu.