Exportérom sa darilo aj napriek posilňujúcej sa korune

Vzhľadom na vnútorné podmienky dosahuje v súčasnosti slovenská ekonomika pozoruhodné výsledky v oblasti rastu HDP. Tieto pozitívne výsledky majú svoj pôvod hlavne na zahraničných trhoch, ktoré napriek ich negatívnemu vnútornému vývoju dokázali absorbovať našu produkciu. Tento vývoj je o to pozoruhodnejší, že počas celého minulého roka sa slovenská koruna posilňovala, a tak by mala znevýhodňovať postavenie našich výrobcov na zahraničných trhoch.

V použití vytvoreného HDP však nastali niektoré negatívne zmeny, napríklad pokles konečnej spotreby domácností. Ten bol spôsobený hlavne reštriktívnou fiškálnou politikou, ktorá mala za následok pokles reálnej mzdy, pokles úspor obyvateľstva a zhoršenie celkovej ekonomickej situácie obyvateľstva.

Z uvedenej tabuľky je zrejmý záporný príspevok konečnej spotreby domácností (ďalej KSD), ako aj tvorby hrubého fixného kapitálu.

Záporný príspevok KSD bol spôsobený tromi faktormi: zvýšením regulovaných cien, zmenou dolnej sadzby DPH a zvýšením spotrebných daní. Tieto opatrenia sa prejavili poklesom reálnej mzdy o 1,9 % a medziročným poklesom KSD o 2,15 % (3. štvrťrok). Uvedené tlaky na príjmovej aj výdavkovej strane domácností boli kompenzované nižšou tvorbou úspor, ako aj vyšším zadlžovaním obyvateľstva (nákup na splátky, spotrebné úvery). Takýmto spôsobom si obyvateľstvo do istej miery kompenzuje svoju spotrebu a snaží sa tak udržať svoj životný štandard.

V prípade tvorby hrubého fixného kapitálu môže mať jeho pokles dlhodobý charakter, keďže pokles investícií sa reálne prejavuje s istým časovým posunom. Ten môže mať za následok spomalenie rastu HDP, pokles produktivity, ako aj ďalšie ekonomické dosahy vyplývajúce z neefektívneho využívania zdrojov. Na vývoj tvorby hrubého fixného kapitálu má zásluhu aj prílev priamych zahraničných investícií, ktoré za deväť mesiacov roku 2003 dosiahli hodnotu 23,969 mld. Sk (za dvanásť mesiacov 2002 - 171,985 mld. Sk). Na rok 2004 očakávame zvýšený prílevu PZI, keďže mnohé investičné aktivity zahraničných investorov boli ohlásené už v priebehu minulého roka. Ďalším stimulom bude aj daňová reforma, ktorá v tejto oblasti robí zo Slovenska atraktívnu krajinu pre podnikanie.

Význam priamych zahraničných investícií dokazuje aj predchádzajúca tabuľka, z ktorej je jednoznačná pozitívna závislosť medzi priemernou mzdou a PZI. Výška PZI môže poslúžiť aj ako sprostredkovateľ produktivity, a tak môžeme konštatovať, že regióny s vyššími PZI dosahujú aj vyššiu produktivitu práce. Obmedzene platí toto konštatovanie aj pri porovnaní nezamestnanosti, avšak tu vystupujú niektoré regióny s relatívne vysokými PZI ako regióny s vysokou nezamestnanosťou. Tento fakt je spôsobený nevhodnou štruktúrou pracovnej sily.

Vláda

Vládna spotreba zaznamenala len mierny rast 0,24 % medziročne a v priemere za prvých deväť mesiacov klesla. Tento vývoj je spôsobený racionalizáciou vo sfére štátnej správy.

V štátnom rozpočte (za 12 mesiacov 2003) došlo k značným výpadkom v položke príjmy z DPH, ktorá dosiahla len 84,3 % rozpočtovanej úrovne. Daň z príjmov fyzických osôb dosiahla 95,5 % z rozpočtovanej úrovne, medziročne sa však jej výber zvýšil o 6,9 %. Uvedený výpadok bol kompenzovaný zvýšením spotrebných daní, ktoré prekročili rozpočtovanú úroveň o 5,1 %. Najväčší nárast dosiahli nedaňové príjmy (+ 66,3 %), ktorých podiel na príjmoch rozpočtu sa zvýšil z 8,4 % na 14 %.

Celkové zadlženie štátu dosiahlo k 31. 9. 2003 sumu 406 081 mil. Sk, čo je 6,6-percentné zvýšenie oproti rovnakému obdobi...

Celý článok si môžete prečítať tu »».