ÚVO chce byť lídrom diskusií o kvalitatívnych kritériách vo verejných zákazkách

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) chce byť lídrom diskusií o presadení kvalitatívnych kritérií pri hodnotení ponúk vo verejných tendroch. Slovensko podľa nového predsedu ÚVO Miroslava Hliváka nie je taká bohatá krajina, aby mohla obstarávať tak ako doteraz, najmä za najnižšiu cenu. "Najnižšia cena neznamená vždy najlepšiu ponuku," povedal v utorok Hlivák zástupcom médií počas odbornej konferencie o tejto problematike. Za potrebné považuje vo verejnom obstarávaní pridať iné kvalitatívne kritériá pri rozhodovaní o zadávaní zákaziek a začať o tom veľmi otvorenú, širokú a vecnú verejnú diskusiu.

Európska komisia už skôr odporučila začať používať iné kritériá, napríklad pri takzvanom zelenom verejnom obstarávaní, inováciách či zohľadniť sociálne otázky. "Stále u nás prevláda najnižšia cena. Máme zaužívanú prax, ktorá aj v spoločnosti veľmi rezonuje a tlačí verejných obstarávateľov vyberať si na základe najnižšej ceny. Ak chceme pozdvihnúť kvalitu, ktorá vzíde z verejného obstarávania, musíme zapojiť práve kvalitatívne kritériá," uviedol Hlivák.

Za jednu zo svojich hlavných úloh považuje šéf úradu prípravu konkrétnych kritérií pre jednotlivé sektory ekonomiky. "Ak budeme používať iné kritériá, napríklad, aká kvalita asfaltu má byť, a nebudeme rozprávať o najnižšej cene, pre obstarávateľa z hľadiska celkovej životnosti a funkčnosti tovaru to prinesie úsporu," očakáva Hlivák s tým, že presadenie zmien pri hodnotení ponúk bude trvať dlhšie obdobie.

Zákon o verejnom obstarávaní umožňuje používať rôzne kritériá, aby bola predložená ponuka ekonomicky výhodná. Verejní obstarávatelia napriek tomu využívajú takmer výlučne jednoduchší spôsob hodnotenia ponúk podľa najnižšej ceny, aj keď neraz na úkor kvality. "Problém možno má viacero úrovní. Jednak je to otázka prístupu k uplatňovaniu týchto kritérií zo strany verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Máme síce implementované smernice, ktoré umožňujú používať tieto kritériá, ale nemáme ich rozmenené na drobné," upozornil Hlivák.

Obstarávatelia tieto kritériá podľa predsedu úradu nevedia zadefinovať, používať a stále je diskusia, že najnižšia cena je najlepšia. Za prvý krok preto označil určenie konkrétnych kritérií, napríklad aj v stavebníctve, IT a iných sektoroch. Konkrétne súťažné podmienky, pokračoval, môžu mať vplyv na opis predmetu zákazky. Treba pritom vecne komunikovať o tom, prečo je nevyhnutné ich používať vo verejnom obstarávaní, aké benefity pre verejného obstarávateľa prinesú, prečo nevybral najnižšiu cenu zákazky. "Aby si vedel odôvodniť, že napríklad z hľadiska životnosti tovaru, služby alebo práce mu prinesie vo finále väčší benefit ako ísť na najnižšiu cenu," poznamenal Hlivák.

Určité aktivity sa podľa šéfa úradu dajú urobiť aj mimo zákona. Úrad má pripraviť zmenu zákona o verejnom obstarávaní a predložiť ju na rokovanie vlády do júna budúceho roka. "Pozrieme sa aj na súčasné znenie príslušných ustanovení zákona, či ich je potrebné došpecifikovať, alebo doplniť o nové a následne, aby sme mohli aj túto prax aplikovať," povedal Hlivák. Povinnosť používať kvalitatívne kritériá by podľa neho mala vyplývať aj z elementárnej zodpovednosti a snahy o dobrú správu vecí verejných z pohľadu tých, ktorí obstarávajú. "Musia sa v prvom rade presvedčiť, že ak budú obstarávať cez kvalitatívne kritériá, že budú mať väčší prospech z výsledku obstarávania a najmä bude to v prospech občanov, ktorí dostanú kvalitnejší typ tovaru, služby alebo prác," dodal Hlivák.