Obchodné a priemyselné komory odrazom podnikateľského prostredia
Pridajte názor24. 10. 2001 - Ústrednou témou nedávneho stretnutia diskusného fóra HNClubu – Klubu Hospodárskych novín, bolo rozšírenie Európskej únie ako šanca pre rozvoj podnikania. Bolo sprievodným podujatím výročného zasadnutia Eurochambres – strešnej organizácie európskych obchodných a priemyselných komôr.
Ústrednou témou nedávneho stretnutia diskusného fóra HNClubu – Klubu Hospodárskych novín, bolo rozšírenie Európskej únie ako šanca pre rozvoj podnikania. Bolo sprievodným podujatím výročného zasadnutia Eurochambres – strešnej organizácie európskych obchodných a priemyselných komôr. Po vystúpení vtedajšieho prezidenta Eurochambres Jörga Mittelstena Scheida a vicepremiéra Ľubomíra Fogaša, ktoré sme uverejnili v uplynulých dňoch, nasledovala diskusia. Prinášame jej podstatnú časť.
Peter Mihók, prezident Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v úvode vystúpenia ubezpečil, že Slovensko má schopných, zdravých a dravých podnikateľov. A pokiaľ sa SOPK medzinárodne hodnotí ako dobrá komora, tak je to vďaka tomu, že sa môže o nich oprieť. Naši podnikatelia, napriek problémom v právnom prostredí, napriek problémom vo finančnej sfére, vedia, čo chcú, vedia ako na to, vedia dosiahnuť vynikajúce výsledky. To vytvára najlepší integračný potenciál ekonomiky. Pokiaľ v takomto prostredí dokážu byť úspešní, tak budú úspešní aj v lepšie kultivovanom právnom a podnikateľskom prostredí Európskej únie. Podnikatelia západných krajín sa majú čo obávať, keď budú naši podnikatelia súčasťou vnútorného trhu. Pokiaľ ide o víziu Európy, sme radi, že sa začína o nej hovoriť. Túto víziu môžeme tvoriť už aj my, lebo sme a budeme jej súčasťou. V rámci Slovenska začal pracovať tzv. národný konvent, ktorý sa zameriava práve na slovenskú víziu Európy. „Som rád, že okrem politických reprezentantov – politických strán, cirkví a ďalších mimovládnych organizácií – som tam aj ja ako zástupca podnikateľskej sféry. Môžem vám povedať, že vo veľkej väčšine názorov sa stotožňujeme s takou víziou Európy, ktorá musí zabezpečiť, aby Európa bola silná. Lebo len keď bude silná Európa, tak aj podnikateľská sféra, ktorá pôsobí v Európe, bude silná. Musí sa oprieť o silné inštitúcie v rámci vnútorného trhu, o silné inštitúcie vo väzbe na veľkých dravcov svetovej ekonomiky, či je to juhovýchodná Ázia, Severná Amerika, ale aj ďalšie oblasti, ktoré do budúcna môžu prekvapiť. Európa by mala byť silná nielen politicky a ekonomicky, ale aj z hľadiska poznatkovej ekonomiky, poznatkového kapitálu. Lebo tam vidíme jedno z hlavných súčasných zaostávania Európy. Poznatkový kapitál ako keby sa presúval buď na jednu stranu oceánu alebo na Ďaleký východ. Bez dobre rozvinutého poznatkového kapitálu je budúcnosť Európy ako jedného z rozhodujúcich pólov svetovej ekonomiky a svetovej politiky ohrozená.“ P. Mihók sa zmienil o deviatom výročnom kongrese európskych obchodných a priemyselných komôr a jeho cieľoch. Ľuboš Valach zo SEVIS venture management, s. r. o., sa spýtal, aký je stav obchodných a priemyselných komôr v strednej a vo východnej Európe v porovnaní so stavom v západnej Európe. V čom sú tie základné odlišnosti a v čom sa zmení SOPK so vstupom Slovenska do Európskej únie. Arnaldo Abruzzini, generálny tajomník Eurochambres, odpovedal, že v členovia organizácie majú dva odlišné štatúty – sú vysoké a nízke komory. Má to historické dôvody. V strednej a vo východnej Európe takého rozdiely nie sú. Byť verejnou komorou znamená povinné členstvo. Byť súkromnou znamená, že členstvo v komore je dobrovoľné. Napriek tomuto rozdielu, napriek odlišným štatútom, sú aktivity a ciele komôr pomerne rovnaké. Na kongrese v roku 1999 na Cypre sa prijala Charta európskych obchodných komôr bez ohľadu na to, či boli súkromné alebo verejné. Charta aktivity jasne definovala ciele a záväzky komory. Pracujeme pre miestny ekonomický rozvoj. Podporujeme najmä stredné a malé podniky. Chceme posilniť podnikovú politiku, zlepšiť vzťah medzi súkromným sektorom a verejnými predstaviteľmi, verejnými úradmi. Toto je definícia ktorejkoľvek komory v Európe. Ak sa pýtate na rozdiely – samozrejme, rozdiely sú, ale sú skôr v kapacite alebo schopnosti prinášať podnikom masové služby vzhľadom na finančné obmedzenia. Rozdiely v cieľoch a záväzkoch však nie sú. Peter Mihók, SOPK, pána Abruzziniho doplnil. Komory sú zrkadlom ekonomického a podnikateľského prostredia. Aj keď je základný servis poskytovaný komorami a rozsah služieb v zásade identický, je tu otázka určitých priorít. Komory v krajinách strednej a východnej Európy sú v oveľa väčšej miere zapojené do legislatívnych zmien, do vytvárania podnikateľského prostredia. V západných krajinách je dotvorené a len sa zlepšuje, takže tam je váha týchto aktivít komory podstatne menšia. Môžu ísť skôr do oblastí služieb v rámci elektronického obchodovania, teda vecí, ktoré u nás predstavujú viac-menej okraj záujmu. U nás sa podoba komôr bude dotvárať podľa toho, ako sa bude dotvárať samotné podnikateľské a legislatívne prostredie. Naším záujmom je, aby proces dotvárania prostredia bol čím najrýchlejší a najefektívnejší a aj dotvorenie činnosti komôr môže byť efektívnejšie a rýchlejšie. Anton Buben, prezident Slovenského živnostenského zväzu, sa opýtal na podporu malých a stredných podnikateľov zo strany komôr. Zaujímali ho tiež plusy a mínusy vstupu do EÚ pre tento stav. J. Mittelsten Scheid uviedol príklad Rakúska, Španielska, Portugalska a Grécka. V tom čase bolo veľa nepokojov na oboch stranách. Napríklad obava z lacnej pracovnej sily, inflácie, lacného tovaru a pod. „Myslím si, že všeobecne možno povedať, že ani jedna z týchto obáv sa nenaplnila. Samozrejme, bola väčšia konkurencia, pretože tovar prúdil zo Španielska, z Portugalska a Grécka, ale migrácia, z ktorej mali sociálni demokrati takú obavu, sa nekonala. A preto je Eurochambres oproti obavám Francúzov alebo iných krajín oveľa optimistickejšia, že vstup Poľska, ČR a iných krajín nebude až taký dramatický. Nemyslíme si, že lacná pracovná sila sa prevalí cez hranice a zničí podmienky vybudované v krajinách Európskej únie. Skôr sa nazdávam, že prijatie krajín ako Španielsko, Portugalsko, Grécko, boli pozitívnym krokom. Priniesli ostrý vietor konkurencie a prinútili podnikateľov, aby boli viac konkurencieschopní. A naozaj sa takými aj stali. Španielsko je dnes jedna z najúspešnejších krajín Európskej únie. Je zaujímavé pozrieť sa na to, ako veci vyzerajú odlišne z pohľadu členov a nečlenov. Vy si budete musieť prispôsobiť vašu výrobu na odlišné požiadavky a podmienky, ktoré vyžaduje európska legislatíva. A 15 členov EÚ má obavu, že práve vzhľadom na možnú flexibilitu v prístupových krajinách, práve kvôli nízkym pracovným nákladom a ostatným podmienkam, dôjde k masívnemu odlevu podnikov z krajín EÚ do prístupových krajín. Za posledných šesť rokov sa nepotvrdila žiadna z týchto obáv, pretože dôjde len k marginálnemu pohybu ľudí a podnikov. Máme podnikateľov, ktorí už majú etablované svoje fabriky cezhranične, v iných krajinách, a už tam využívajú existujúce možnosti a výhody. Samozrejme, že je potreba istej analýzy, ale nájdete dva druhy analýzy. Analýza znútra a analýza pri pohľade zvonku. Eurochambres má 34 členských krajín, vyše 1 300 komôr, ktoré zastupujú 14 miliónov spoločností. Je to obrovské číslo. Snažíme sa týmto podnikom ponúknuť služby, ktoré ich podporia v procese rastu obratu, zamestnanosti a pod. Robíme to v Európskej únii i v prístupových krajinách. Manažujeme cielené projekty, aby sa podniky stali viac konkurencieschopné. Prijímate nové smernice, nové normy, musíte rešpektovať nové zákony, musíte sa prispôsobiť novej úrovni kvality. Ekonomické a podnikateľské prostredie musí byť konkurencieschopné, pretože v súťaži nachádzame najlepšiu pridanú hodnotu pre spotrebiteľov. Vrátim sa k otázke, či sa máme báť konkurencie, keď kandidátske krajiny vstúpia na spoločný európsky trh. Odpoveď je, že nemáme na výber, nemáme alternatívu, pretože európsky trh je len jednou časťou globálneho trhu. Ak si chcete chrániť svoj národný trh, tak neuspejete. V poľnohospodárstve vidíme, aké je to nákladné. Spoločnosť nebude tolerovať