Všetky banky sa zaoberajú aj výmenou zahraničných mien
Diskusia 225. 10. 2001 - Spread je bankársky termín pre rozpätie medzi predajným a nákupným kurzom valút a devíz. Je to najrozšírenejšia a verejnosťou najtolerovanejšia forma poplatku za premenu z jednej meny na druhú.
Valuta je cudzia mena ako taká, vo forme papiera alebo mince. Rozpätie pri valutách je širšie ako pri devízach, čo súvisí s nevyhnutnosťou banky mať dané mince a bankovky na danej pobočke. Banky si tiež stanovujú maximálne množstvo valút, ktoré môže jeden klient bez ohlásenia zameniť.
Devíza je vlastne pohľadávka na cudziu menu. Banka nedáva klientovi samotné peniaze, ale zaväzuje sa dané množstvo zahraničnej meny vyplatiť buď majiteľovi devíz, alebo ním označenej tretej osobe. Rozpätie je užšie, banke stačí mať v centrále uloženú dostatočne veľkú rezervu devíz. Pre fyzické osoby je hlavné využitie devíz pri bezhotovostných platbách, napríklad platba platobnou kartou v obchode v zahraničí, kde banky používajú kurz devíza predaj.
Spread sa pohybuje okolo kurzu centrálnej banky, na Slovensku je to Národná banka Slovenska. Tá sa po vyhlásení svojho kurzu zaväzuje ostatným bankám vymieňať devízy v tomto kurze, a takto ovplyvňuje vývoj kurzu. Národná banka nemá spread, teda komerčným bankám predáva aj kupuje devízy za ten istý kurz. Na Slovensku je momentálne 14 komerčných bánk orientujúcich sa na fyzické osoby, všetky sa zaoberajú aj výmenou zahraničných mien. Okrem nich existuje veľké množstvo súkromných zmenární, viac alebo menej legálnych. V tomto článku sa zameriavam na banky, umožňujú výmenu devíz aj valút. Všetky banky majú na svojich internetových stránkach aktuálne výmenné kurzy a väčšina, okrem Poštovej banky a Prvej komunálnej banky, majú aj historické kurzy.
Porovnanie rozpätí som uskutočnil na troch menách, česká koruna ako najväčší obchodný partner Slovenska, euro ako v súčasnosti jednotná mena Európskej menovej únie a americký dolár ako ešte stále najpoužívanejšia mena. Kurzy som bral z niekoľkých náhodne volených dátumov, a to 15. 6., 28. 6., 16. 7., 1. 8., 14. 8., 31. 8. a 6. 9. 2001. Všetko to boli pracovné dni a nachádza sa v nich každý deň v týždni.
V tabuľke sú uvedené priemerné odchýlky nákupného a predajného kurzu od kurzu Národnej banky v daný deň. Odchýlky boli vypočítané podľa vzťahu aritmetický priemer z kurzu komerčnej banky/kurz NBS - 1, a je vyjadrený v percentách v absolútnej hodnote. V ďalšej časti tabuľky je priemerná strata pri kúpe a predaji danej meny v jeden deň. Táto strata bola vypočítaná podľa vzťahu aritmetický priemer z 1 - nákupný kurz/predajný kurz v percentách a predstavuje, koľko percent finančných prostriedkov klient stratí, ak vymení slovenské koruny za dané valuty, resp. devízy a v ten istý deň ich vymení v tej istej banke späť na slovenské koruny.
V jednotlivých bankách je tiež zaujímavý rozptyl spreadu okolo priemerného spreadu. Niektoré banky svoje kurzy odvíjajú presne od kurzu Národnej banky, rozdiely medzi jednotlivými percentuálnymi odchýlkami sú na úrovni stotín percenta, čo je pravdepodobne spôsobené zaokrúhľovaním. Medzi ne patrí Banka Slovakia, Prvá komunálna banka a Všeobecná úverová banka, avšak nie pri českej korune, kde svoje kurzy uvádzajú rovnako „chaoticky" ako ostatné banky. Všetky banky vzorne dodržiavajú svoj vnútorný spread, ktorý je uvedený v tabuľke ako strata pri nákupe a spätnom predaji. Pri devízach sa rozdiely pohybovali nanajvýš na úrovni stotín percenta. Pri valutách je niekedy o niečo vyšší, maximálne však na úrovni jednej desatiny percenta. Niektoré banky majú pri výmene valút rôzny prístup k rôznym menám. Napríklad Istrobanka má úplne presný spread pri americkom dolári, avšak pri českej korune ho mení až o tri desatiny percenta. Ľudová banka má vzorný spread pri českej korune, spread dolára sa však mení až o dve desatiny percenta. BACA má svoj spread vždy rovnaký a kurzy neupravujú denne, z čoho rezultujú nepravidelné odchýlky od aktuálneho kurzu NBS. Poplatky za zmenárenské služby sú vo výške nula až dve percentá z vymieňanej sumy. Pri zámene poškodených bankoviek, mincí a bankoviek vyšších nominálnych hodnôt si banky účtujú poplatky vo výške 5 až 20 percent. Zaujímavé sú aj rôzne prístupy k poplatkom. Napríklad Banka Slovakia rozlišuje medzi tuzemcami a cudzozemcami, Československá obchodná banka rozlišuje medzi svojimi klientmi a neklientmi, Ľudová banka má vyššie poplatky vo svojej pobočke v Polus city centre.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
