Mliekari prehlbujú svoje straty a agrosektoru nedajú za mlieko viac ako vlani

Pridajte názor  Zdroj: TASR

3. 2. 2004 - Globálny prebytok mliečnych výrobkov na svetových trhoch, ako aj tlak tuzemských obchodných reťazcov na znižovanie ich dodávateľských cien spôsobili, že slovenské mliekarenské podniky minulý rok ukončili ešte s vyššou stratovosťou ako rok 2002, keď strata presiahla hranicu 120 miliónov Sk

Bratislava 3. februára (TASR) - Globálny prebytok mliečnych výrobkov na svetových trhoch, ako aj tlak tuzemských obchodných reťazcov na znižovanie ich dodávateľských cien spôsobili, že slovenské mliekarenské podniky minulý rok ukončili ešte s vyššou stratovosťou ako rok 2002, keď strata presiahla hranicu 120 miliónov Sk. Navyše, aj v dôsledku sucha vlaňajší nákup mlieka od chovateľov kráv medziročne klesol z 1,004 milióna na 976 000 ton.

Na dnešnej tlačovej besede v Bratislave o tom informovali predstavitelia vedenia Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ). Podľa jeho predsedu Jána Blcháča predpoklady prehĺbenia stratovosti vychádzajú z toho, že v miernom zisku skončila iba menšia čas mliekarní a viac ako polovica podnikov vykáže vyššie straty.

Pokles cien mliečnych výrobkov nastal podľa Blcháča aj v susednej Českej republike a v Maďarsku sa zníženie dostalo dokonca až na úroveň 18 %. Ďalšie problémy slovenským mliekarniam spôsobilo podľa neho aj to, že v prvých mesiacoch vlaňajška viazlo vyplácanie proexportných štátnych subvencií. Napokon mliekarne získali za celý uplynulý rok subvencie v objeme 380 miliónov Sk, ale štát ešte stále mešká s doplatením asi 160 miliónov Sk. Slovenským mliekarniam sa však pri celkových vývozoch v hodnote 3,368 miliardy Sk podarilo dosiahnuť kladné saldo obchodnej bilancie, presahujúce 1,9 miliardy Sk.

Aktuálna finančná situácia v sektore sa potom podľa Blcháča premieta aj do toho, že v tomto roku nemôžu mliekarne svojim dodávateľom mlieka vyplácať vyššie ceny ako vlani platných 9,30 Sk/l. Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka na to už ale reagoval tým, že až zhruba 10 či 15 % celoročnej produkcie surového mlieka by chceli chovatelia kráv vyviezť do zahraničia. Po májovom vstupe do Európskej únie to totiž nebude žiadny problém. Zatiaľ ale platí, že vyvážať sa môže iba mlieko pasterizované, a nie surové.

Stanovenie tohtoročnej minimálnej ceny mlieka na úrovni 9,30 Sk/l už potvrdilo aj Ministerstvo financií (MF) SR. Verejná súťaž Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR na vývoz masla, sušeného mlieka i syrov, ktorá je dotovaná celkovou sumou 85 miliónov Sk, je však vyhlásená s takou základnou podmienkou, že mliekarne subvenciu získajú iba vtedy, ak dodávateľom zaplatia za mlieko aspoň 9,50 Sk/l. Blcháč, ktorý je zároveň aj riaditeľom Liptovskej mliekarne, pritom uviedol, že jeho podnik do súťaže MP nevstúpi.

Vyššie spomenutý pokles vlaňajšieho nákupu mlieka sa podľa šéfa SMZ premietol aj do poklesu predaja konzumných mliek asi o 3 % a dole išli aj predaje kyslomliečnych výrobkov, masla a sušených plnotučných mliek. Naopak, viac sa predalo smotán, syrov a sušeného odstredeného mlieka.

Slovenská spracovateľská kvóta po vstupe krajiny do EÚ je stanovená na 1,1 miliardy litrov, pričom podľa Blcháča sa na zahraničné trhy bude musieť z toho vyvážať minimálne 350 až 400 miliónov litrov. Podiel vyvážaného mlieka bude tým vyšší, čím väčšie podiely slovenského trhu obsadia veľkí zahraniční producenti.

Ceny mliečnych výrobkov po vstupe do únie podľa mliekarov porastú, ale bude to musieť vychádzať z reálnej kúpyschopnosti obyvateľstva. Pozícia slovenských potravinárov je značne sťažená aj zvýšením sadzby DPH na 19 %, nakoľko viaceré krajiny únie majú na potraviny iba 5-% DPH. Z 36 veľkých slovenských mliekarní by malo hygienické normy EÚ splniť ešte do jej rozšírenia celkovo 29 podnikov. Zo zostávajúcich 7 potom o jednoročné prechodné obdobia na dobudovanie požiadali dve mliekarne.

iha gl

Upozornenie:

TASR vydá k uvedenej správe zvukový záznam.