Drahší benzín, či vybavovanie výnimiek: Dopady odstúpenia USA od jadrovej dohody s Iránom

Predpokladá sa, že krok USA povedie k poklesu iránskeho vývozu ropy. Ropu ďalej podporila správa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) o nečakanom poklese zásob ropy a benzínu v USA.  Odstúpenie od jadrovej dohody v utorok oznámil americký prezident Donald Trump. Zmluva je podľa neho neúčinná, lebo nezabránila tomu, aby Teherán pokračoval v úsilí o vyrobenie jadrovej zbrane. Trump zároveň uviedol, že obnoví sankcie proti islamskej republike, a to na "najvyššej úrovni". Taktiež varoval zvyšok sveta pred snahou nejako Iránu pomáhať.

Ceny ropy reagovali na rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom prudším rastom. Cena Brentu presiahla hranicu 77 dolárov za barel a je tak najvyššie od roku 2014.



Ľahká ropa WTI sa prehupla cez 71 dolárov.

"Na Irán budú znovu uvalené sankcie, čo ovplyvní iránsky vývoz ropy," uviedol analytik William O'Loughlin zo spoločnosti Rivkin Securities. Teherán minulý týždeň oznámil, že vývoz ropy z Iránu v apríli dosiahol 2,6 milióna barelov denne, čo je najvyššia úroveň od uzavretia medzinárodnej jadrovej dohody v roku 2015. Irán je teraz tretím najväčším exportérom ropy v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) za Saudskou Arábiou a Irakom, napísala agentúra Reuters.

Washington po prechodnom období 90, prípadne 180 dní, obnoví všetky sankcie, ktoré platili pred uzatvorením dohody v roku 2015. Týkať sa budú ropných či energetických spoločností, dodávok kovov a ďalších surovín, predaja automobilov a lietadiel alebo iránskeho bankového sektora.  Obnovené sankcie zrejme postihnú ropné spoločnosti Total či Shell, automobilky Volkswagen, Renault alebo Peugeot, strojársky gigant Siemens či leteckých výrobcov Airbus a Boeing. Všetky tieto firmy si v Iráne po zrušení sankcií dohodli kontrakty, ktoré najnovšie krok amerického prezidenta Donalda Trumpa môže zhatiť.

Predstavitelia EÚ síce v stredu v spoločnom vyhlásení vlád 28 členských krajín potvrdili zámer pokračovať v napĺňaní iránskej dohody,  a zabezpečiť tak európskym firmám prístup na iránsky trh, podľa expertov to však nemusí byť dostačujúca. Európske firmy, ktoré majú pobočky v USA, by totiž podľa niektorých právnikov porušovali americké zákony, ak by sa rozhodli ignorovať Washingtonom uvalené sankcie. V prípade, že v Spojených štátoch nepodnikajú, by sa rovnako vystavovali riziku americkej odvety, uviedol ekonomický web Quartz.

Európske firmy môžu požiadať americké ministerstvo financií o udelení výnimky zo sankcií. Minister financií Steven Mnuchin v utorok bez bližších podrobností uviedol, že takáto možnosť tu je. Podľa denníka The Wall Street Journal to už napríklad skúša riešiť francúzsky Total. Spoločnosť, ktorá uzavrela zmluvu v hodnote miliardy dolárov, týkajúcej sa podmorskej ťažby zemného plynu, sa obrátila so žiadosťou o pomoc pri vyjednávaní s Washingtonom na francúzsku vládu. V prípade krachu rokovaní podľa zdrojov WSJ firma uvažuje o tom, že by väčšinový podiel na projekte previedla na čínsku ropnú spoločnosť CNPC.

Britsko-holandský Shell zase dodáva do Iránu technológie spojené s ťažbou a úpravou ropy, čo firme vlani zabezpečilo hrubý príjem 6,3 milióna dolárov. Spoločnosť Trumpov krok nekomentovala, v dávnejšom vyhlásení však uviedla, že chce v dodávkach pokračovať.

Nemecký Siemens, ktorý má v Iráne zmluvy rádovo v desiatkach miliárd dolárov na dodávky vlakov či elektrárenských technológií, sa podľa vyhlásenia svojho finančného riaditeľa Ralfa Thomasa chystá americkým sankciám podriadiť. Firma podľa neho zatiaľ hodnotí možný vplyv Trumpovho kroku a čaká, ako sa k nemu postaví medzinárodné spoločenstvo.

Odlišný prístup má podľa WSJ automobilka Renault, ktorá v spolupráci s iránskymi spoločnosťami vyrába pre iránsky trh 150 000 vozidiel ročne. Jej predstavitelia predpokladajú, že budú môcť pokračovať v tomto podniku aj po obnovení amerických sankcií, pretože väčšina častí vozidiel sa vyrába priamo v Iráne.