Bank of England utiahla menové kohútiky, domácnosti s hypotékou to nepoteší

Trh všeobecne očakával, že Bank of England sadzby zvýši už v máji. Na základe zverejnených správ o poklese inflácie a o iba nepatrnom raste hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku nakoniec  investori svoje očakávania zmenili. Neskôr zverejnené dáta trend potvrdili.

Minuloročné novembrové zvýšenie sadzieb bolo prvým utiahnutím menovej politiky Bank of England za viac ako desať rokov. Naposledy banka prikročila k zvýšeniu sadzieb v lete roku 2007. Následne však úrokovú sadzbu najskôr len znižovala a neskôr ju držala na rekordnom minime 0,25 %. V novembri sa základná sadzba vrátila na úroveň, na ktorej sa nachádzala pred znížením v auguste 2016.

Vyššie úrokové sadzby majú vplyv na ekonomiku i obyvateľstvo. Hypotéku má v Británii okolo 8,1 milióna domácností a z nich takmer polovica má nejaký typ variabilného úročenia, ktoré na rast základnej sadzby reaguje s minimálnym odstupom. Na druhej strane vyššie sadzby potešia sporiteľov.

Po referende z júna 2016, ktoré rozhodlo o odchode Británie z Európskej únie, britská centrálna banka predpokladala výrazné zhoršenie ekonomiky, a siahla preto k zníženiu úrokových sadzieb a obnovenie nákupov dlhopisov. Očakávaný prudký hospodársky pokles sa ale neuskutočnil, hoci expanzia ekonomiky postupne spomaľuje.

Centrálna banka uviedla vo vyhlásení, že ak by sa jej makroekonomické prognózy ukázali ako správne, pravdepodobne by musela zvyšovať sadzby aj naďalej. Uviedla, že uznáva, že "ekonomický výhľad by mohol byť výrazne ovplyvnený reakciou domácností, podnikov a finančných trhov na vývoj súvisiaci s procesom vystúpenia z únie".

Brexit zostáva najväčšou neistotou pre vývoj ekonomiky Spojeného kráľovstva. Rokovacie tímy za Britániu aj Európsku úniu chcú do októbra dosiahnuť dohodu. stále však pretrvávajú značné rozdiely, pričom politickí predstavitelia sa pripravujú na scenár bez dohody. V takom prípade by sa obchodovanie medzi Spojeným kráľovstvom a Európou pre firmy predražilo, a tovaru by trvalo oveľa dlhšie, než sa dostane do cieľa. Londýnska burza vo štvrtok uviedla, že zostavila pohotovostný plán pre eventuálnu možnosť odchodu bez dohody.

USA a Veľká Británia si chcú vybudovať "špeciálny vzťah". Aj menové politiky krajín, hoci nie sú formálne koordinované, majú tendenciu prijímať rovnaké rozhodnutia. To je jeden zo spôsobov, ako by sa dal vnímať dnešný rast úrokových sadzieb Bank of England.

Federálny rezervný systém USA spustil svoj cyklus uťahovania menovej politiky skôr ako centrálna banka Spojeného kráľovstva, ale s podobne otvorenými ekonomikami poháňanými sektorom služieb, ktoré sledujú britskí aj americkí centrálni bankári, vyzerajú v mnohých ohľadoch rovnako. Obdobia podobných problémov rok čo rok poukazujú na skutočnosť, že cykly úrokových sadzieb v USA a Spojenom kráľovstve sa nejakým spôsobom vzájomne odzrkadľujú.

Tak ako v Spojených štátoch, aj v Spojenom kráľovstve došlo v posledných mesiacoch k nárastu inflácie nad identickými 2 % cieľmi centrálnych bánk. Avšak inflácia v Spojenom kráľovstve bola vysoká nie kvôli hospodárskemu rastu, ale kvôli prudkému poklesu hodnoty libry a nárastu dovozných nákladov spájaných s Brexitom.

A hoci americké a britské ekonomiky preukázali podobné cesty ekonomického rastu po kríze, hlas Brexitu nakoniec veľmi zjavne ich cesty od seba odklonil. V roku 2017 míňali britské domácnosti viac ako zarobili po prvýkrát od 80. rokov minulého storočia. Rast miezd je tiež slabý. Prvý štvrťrok zaznamenal najslabšie obdobie hospodárskeho rastu v Spojenom kráľovstve za päť rokov a dáta odvtedy boli len "mierne" lepšie. USA zaznamenali v druhom štvrťroku rast HDP vo výške 4,1 %. Ahoci Fed plánuje tento rok ešte dvakrát zvýšiť sadzby, analytici považujú dnešné zvýšenie zo strany BoE pravdepodobne za posledné.