Veľké banky sa pripravujú na neistú budúcnosť

Ide o konflikt medzi starým a novým. Prečo sa ľudia uchýlia k novému typu bankovníctvu? Najskôr to bude asi pohodlie a úspora času, lepšia skúsenosť, či integrácia s inými aspektmi života. Nezabúdajme, že žijeme vo svete, kde od finančnej krízy v roku 2008 trpia banky nedostatkom dôvery. Niektorí spotrebitelia prišli počas krízy o veľa peňazí a chcú sa vyhnúť väčším tradičným bankám a radšej prejdú k menším s výhodnejšími sadzbami. Technológie v tomto smere dokážu veľa. A hoci sú dobrým sluhom, stanú sa našim najhorším nepriateľom kvôli kybernetickým útokom, či otázke ochrany osobných údajov. A zatiaľ, čo sa mobilné telefóny stali súčasťou nášho tela, nie každý je úplne zdatný v jeho obsluhe a stále potrebuje osobnú starostlivosť. Sú veľké banky pripravené na túto výzvu, keď sa z nich stanú výlučne digitálne?

Veľkí veritelia tiež čelia obrovským výzvam zo strany finančných technológií, firiem, ako sú Zopa, Revolut a Monzo, ktoré sa rýchlo pripoja k radu európskych veľkých technologických firiem. Nedávno Financial Times uviedol, že po novom kole financovania, by sa firma Monzo, založená v roku 2015, dala oceniť až na 1,5 miliardy dolárov. Podobne aj ďalšia rýchlo sa rozvíjajúca firma Revolut, jej trhovú hodnotu odhadujú na 1,7 miliardy dolárov.

Vďaka posunu smerom k automatizácii musia tradičné banky venovať značnú časť zdrojov vzdelávacím systémom, ktoré uľahčujú tieto zmeny. Veľké banky sú už aj tak pod veľkým tlakom kvôli silnej regulácii a slabším rezervám v dôsledku voľnej menovej politiky zo strany centrálnych bánk. Dokážu si vyčleniť pre túto oblasť dostatok zdrojov?

Dnes už sme svedkami procesu, kedy niekoľko veľkých bánk začalo s rušením svojich pobočiek, ako súčasť reštrukturalizácie, a tlačia zákazníkov smerom k mobilnému systému. Tu však čelia obrovskej konkurencii špičkových fintech firiem, ktoré dokážu poskytnúť bezproblémové skúsenosti používateľom. Je to dlhá cesta vpred pre banky a vyzerá to tak, že pri nej budú potrebovať podať pomocnú ruku.